Žena je slovo, muž je čin. 1/3

29. ledna 2014 v 19:56 |  Jednorázovky

Bola tma. Boli dva typy ľudí, ktorí vedeli ako si môžu užiť sobotnú noc, teda už nedeľné ráno. Jeden, z tých typov, by sa doteraz točil na parkete s svojimi priateľmi. Lial do seba veľké množstvo alkoholu a riskoval otravu krvi. Všetko pre zábavu a spomienky, na ktoré raz bude spomínať s úsmevom na perách.. Druhý typ, by pokojne spal vo svojej posteli. Sám alebo vedľa svojej milovanej osoby.
Môžete si vybrať, do ktorej skupiny ľudí patríte. Buď do tej pokojnej alebo k ľudom, ktorí si užívajú každý moment svojho života.


Ani do jednej skupiny nepatrila mladá žena, ktorá ešte stále pracovala za svojím kancelárskym stolom a vypisovala posledné papiere, ktoré jéj prikázal dorobiť šéf, ktorý bol tiež vedľa vo svojej luxusnej kancelárii. On šéf, ona sekretárka. Teraz si možno myslíte že by spolu mohli niečo mať, predsa, sú spolu od skorého rána až do hlbokej tmavej noci, ako je aj táto.
Sasuke Uchiha. Šéf veľkej miliónovej firmy na výrobu áut. Aká to irónia. I on začínal od nuly ako automechanik a kde to dotiahol? Nikto by nepohrdol peniazmi, ktoré ma hrdo na svojom bankovom účte. Ani jeho žena. Keby ju vôbec mal! Má silu viezť firmu, biť sa o prvé miesto vo výrobe ale nemá šťastie v láske. Ktorá žena by ho nechcela?! Jeho krásne vyšportované telo! Anjelská tvár! A oči temnejšie ako ta najčernejšia tma! Odpoveď na otázku.. Každá!
Sakura Haruno. Sekretárka už spomínaného Sasukeho Uchihu bola presný opak jeho. Rúžové vlasy, ktoré boli jéj práve, mala vždy vyzdvihnuté do vysokého pevného drdola. Nosila okuliare, ktoré jéj síce na kráse nepridali, no boli súčasťou jéj samej. Popolníky, ktoré nosila každý deň, si dávala dole až keď prišiel spánok, ktorého mala nedostatok. Nenosila vyzývavé oblečenie, ktoré by odhaľovalo viac ako treba no zvykla si že na ňu ľudia príliš často nepozerajú, hlavne nie mužského pohlavia.
***
Sakura si dala posledný dúšok jéj extra silnej čiernej kávy a očkom pozrela na pravý dolný roh jéj počítača. Pol jednej. Ani ju to neprekvapilo. Vo firme bolo už len pár workolikov, ktorý tak ako ona "ťukali" do klávesnici. Prsti si položila na spánky a začala si ich masírovať. Bola tu každý deň.. od rána do večera! No nemala si na čo vlastne sťažovať. Síce nemá tak hektický osobný život ale z platu, ktorý jéj pribudne na konte sa uživí viac ako dobre. Možno jéj tam, tak ako jéj šéfovi, nenaskakuje až toľko núl na konci. Ale bola spokojná!
Je vôbec ešte tu? Trocha sa zhupla na kresle dozadu aby sa pozrela či sa tu ešte nachádza. Zobrala z stola už predtým urobené papiere a vybrala sa k jeho kancelárii naproti jéj. Vlastne, ona nemala kanceláriu. Mala iba preslnenú miestnosť, cez ktorú sa mohli dostať ku Sasukemu. Nemala proti tomu nič. Ale bolo jéj zo začiatku nepríjemne ako ľudia, ktorí sú "pod nimi", majú na ňu presný a strašidelný výhľad.
Jemne zaklopala na jeho drevené dvere no neozvala sa žiadna odpoveď. Schytila teda kľučku a pomaly ju otvorila. Nazrela dnu. Bolo tu čisto a útulne. Všetko bolo z dreva, aj stôl, ktorý momentálne slúžil ako posteľ, keďže mal na ňom položenú hlavu Sasuke.
Sakura preglgla. Nie žeby sa ho bála ale cíti sa u neho divne. Nikdy spolu nič nemali a to tu už pracuje cez rok. Obišla stôl a prešla ku nemu. Prišla k nemu až na vzdialenosť vystretej ruky a dlaň mu položila na rameno.
"Pán Uchiha," zatriasla s ním," zobuďte sa." Niečo zamrmlal a otočil sa tvárou k nej. Stále mal oči zavreté a spokojne spal ďalej. "Pán Uchiha." Povedala hlasnejšie a on otvoril rýchlo oči a zahnal sa po nej pravou rukou. Vytrhol jéj papiere z rúk, ktoré sa jéj rozleteli všade naokolo.
"Ach! Prepáčte, Sakura. Nechcel som." Povedal jéj rozospatým hlasom a chytil jéj ruku, ktorú nechtiac buchol. "Vyľakali ste ma." Povedal. Na tele sa jéj objavila husacia koža z jeho dotyku. No to on nemohol vidieť. Mal zapálenú iba lampičku pri notebooku a inak jeho miestnosť zaplavovalo šero.
"Nevadí." Povedala mu a vytrhla sa z jeho rúk. Kľakla si a pozbierala všetky papiere zo zeme. "Klopala som. Asi ste ma nepočul." Áno, bola veľmi diskrétna a strohá zato on sa poslednú dobu nesprával extra profesionálne.
"Nepočul som vás. Bolela ma hlava a tak som.. na chvíľu zavrel oči." Poznamenal a sám sa uškrnul. Prezrel si ju od hlavy k päte. Dnes ju ani nevidel. Celý deň robil nudné papiere a uzavieral dohody a ju nechal robiť svoju prácu. "Máš to hotové?" spýtal sa jéj s záujmom. Pristúpila bližšie a podala mu ich. Preletel ich očami no vedel, žeby tam chybu nenašiel. Sakura, vie čo robí. No nemohol si nevšimnúť jéj kruhov pod očami, ktoré si vybrali daň za tak dokonalú prácu.
"Chceš ísť už asi domov, čo?" usmial sa na ňu a oprel sa o svoje kožené čierne kreslo.
"Pokiaľ už pre mňa nemáte žiadnu inú prácu. Rada by som." Povedala. Vedel, že sa snažila neznieť unavene no spoznal by to na nej každý.
"Spánok by sa hodil nám obom." Poznamenal. Sakura narovnala ramená a prikývla. Potom sa otočila na podpätku a chcela odísť no zastavil ju.
"Máte zariadený odvoz domov?" Spýtal sa ale odpoveď už on sám dobre poznal. Sakura chodila buď autobusom alebo metrom. A v tak neskorej hodine by sa aj jéj tvrdá povaha mohla zľaknúť.
"Autobusom.." Pozrela sa mi tom na hodinky, ktoré mala pripnuté na ľavom zápästí.
"Tak neskoro?" spýtal sa keď videl jéj pohľad.
"Práve som posledný zmeškala.. Ja.. Zavolám si taxík!" Usmiala sa na neho. Bolo cenné vidieť na jéj tvári úsmev, ktorý mu darovala iba párkrát. Na pohovore ho zaujala veľa vecami. Jednou z nich bola tiež tá že si neobliekla výstrih s veľkým V. Alebo že na neho nedávala očkom. Ba dokonca mu neponúkala svoje telo ako zábavu. Bola iná a to ho okúzlilo. Počkať! Okúzlilo?
"Nemusíte. Zveziem vás." Usmial sa a zaklapol notebook. Zobral si zo stola pár veci a malý čierny kožení kufrík. Na sebe mal snehovo bielu košeľu a čierne nohavice. Kravatu si dal do kufríka a sako si zobral do ruky. Prešiel k Sakure, ktorá sa na neho pozerala s miernym rumencom. "Predsa si nemyslíš žeby som ťa nechal ísť samú?" usmial sa a ešte sa vrátil vypnúť lampu.
"Tak dobre." Povedala a pokrčila ramenami. Vyšla z jeho pracovne a on ju nasledoval. Nemohol si odpustiť a aspoň trocha si ju prezrel. Predtým žiadnu takúto sekretárku nemal. Pred ňou mala len ženy, ktoré menil každý mesiac. No ona tu ostala už rok!
"Ten čas neuveriteľne letí.." pošepol skôr pre seba než pre ňu. Mal by začať rozmýšľať nad budúcnosťou..
"Vraveli ste niečo?" spýtala sa ho a pri tom si z vešiaka zobrala ľahší kabátik. Predsa len začína sa už jeseň.. a to bola pred chvíľou zima.
"Nie, nič. Počuj Sakura. Nemohli by sme si tykať? Je nám obom dvadsaťšesť. Mohli by sme odhodiť formálnosti, čo povieš?" Zamrkala rýchlejšie mihalnicami a nadvihla obočie.
"Ja by som rada ostala tam.. kde sme teraz." Nevadilo jéj to. Skôr jéj to vyhovovalo že sa správajú tak ako sa správajú. No čiernovlasý muž rýchlejšie zamrkal a odvrátil pohľad. Bol zahanbený nikdy ho žiadna neodmietla!
"Ako chceš, Sakura." Zamrmlal si popod nos.

Keď vyšli na čerstvý vzduch bola už tma. Lampy svietili ale viac cestu osvetľoval mesiac nad nimi. Zafúkal chladný vietor a Sakura si pritisla šatku bližšie ku krku. Zatriasla sa a líca sa jéj jemne zafarbili do červenej farby, čo v tme nebolo vidno.
"Tak poď. Ešte nachladneš." Povedal a zobral ju za ruku. Mala ju studenú no pri jeho dotyku oteplela. Ako keby sa jéj do žíl vkrádala nová krv. Usmial sa na ňu a spolu vyrazili k už skoro prázdnemu parkovisku. Nablýskaný land rover sa na nich ako keby usmieval.
"Budeš ma ale musieť navigovať." Povedal jéj keď jéj otvoril dvere a ona si sadla na sedadlo spolujazdca. Vdýchla krásnu vôňu jeho auta. Nemohla si pomôcť ale strašne jéj pripomínala Sasukeho korenistú kolínsku. Sasuke si tiež nasadol a mohli konečne odísť. Zapol rádio a nechal ju vybrať stanicu.
"Tak teda kam?" Usmial sa a nechal ju nech ho naviguje. Upravila si veľké okuliare a prameň, ktorý si dovolil vzdorovať zastrčila za ucho. Nevedel že býva až tak ďaleko a v takej za padlej čiernej uličke, ktorú osvetľovalo iba pár lámp.
"Tu to stačí, ďakujem." Povedala som a usmiala sa. Kabelku si pritisla k telu a chcela vystúpiť. Všimla si jeho pohľad keď uvidel troch mladíkoch stojacich pred vchodom. Zamračil sa a zastavil ju pravou rukou, ktorou ju vrátil na miesto.
"Nenechám ťa ísť samú. Odprevadím ťa." Povedal jéj.
"Nie. To nemusíte." Odvetila rýchlo a otvorila si dvere. Vystúpila si z auta a on už nemohol dýchať jéj osobitú vôňu. Vystúpil keď za sebou zavrela dvere jeho auta. "Ďakujem za odvoz. Zajtra sa uvidíme." Usmiala sa na neho. Keďže stáli pod lampou tak si z kabelky vybrala kľúče od vchodu.
"Čo je zajtra?" spýtal sa trochu nechápavo. Stále kútikom oka sledoval mladíkov a tak veľmi nevnímal čo mu povedala. Zasmiala sa a hodila si kabelku na plece. Ruky si strčila do vreciek kabátu.
"Predsa pondelok." Povedala mu. Obrátil sa k nej a zadíval sa na jéj tvár. Teraz videl slabo červené líca a jemne rúžové plné pery. Preglgol.
"Znova som vám zobral celý víkend?" Uškrnul sa a oprel sa lakťami o strechu auta. Okamžite zavrtela hlavou.
"Ja som veľmi rada že môžem pracovať práve pre vás." Povedala potichu a odvrátila tvár. Usmial sa nad jéj rýchlou reakciou a prehrabol si vlasy. "To som rád.." zamrmlal po tichu.
"Ja už pôjdem. Ešte raz vďaka."
"Dobre.. Užite si zvyšok nedeli." Usmial sa na ňu a oprel sa. Prikývla a rozišla sa smerom k jéj bytu..
Cítila jeho pohľad zabodnutý v každom jéj pohybe. Prešla okolo chlapcov a on sa usmial keď sa stratila v chodových dverách. I on nastúpil do auta. Cítil tam stále aspoň trocha jéj vône

Oprel sa pohodlne o sedadlo a čakal kedy sa objaví zelená. Oboma rukami držal pevne volant. Prečo ma divný pocit?! Ako keby.. ju tam nemal nechať samú. Vzdychol si. Nemôže. Nemôže si ju vziať a mať len pre seba. Započul zatrúbenie. Zľakol sa a hneď vedel prečo na neho vodič za ním trúbil. Už dlho svietila zelená farba.. no on sa zamyslel.. Zamyslel nad snom?

_______________________________________________________________

Ahoj Bubáčikovia.image
Tak som si povedala že sme tu už dlho nemali jednorázovku na viac diely, tak prečo si nedať takéto oddychové čítanie? Viem, že týmto čudom, ktoré som napísala nikoho neohúrim ale ja som to včera písala v jednom dychu :3 .. Nečakajte v tejto poviedke hlbší zmysel! :Dimage

Kto vie či ho bude mať. Chcela som sa spýtať vás, tých, ktorí ešte stále chodia do školy. Ako ste dopadli? Opravili ste všetko? Ja sa neviem dočkať piatka a aspoň predlženého víkendu! -.- Známky som opravila, samozrejme, na poslednú chvíľu ale zanedbala som to tu. Neberte mi to za zlé ale ja som nemala vôbec inšpiráciu ako pokračovať.
Síce som začala písať Starú lásku. Ale veď to poznáte, nie?image
Nechajte mi tu, prosím, hviezdičku a samozrejme váš..
Názor? :3
Vaša Kajka-chan

 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 kisa-uchiha | Web | 30. ledna 2014 v 9:15 | Reagovat

že nikoho s ňou neohúruš..daj si normálne facku :D veď je to pekné, ako si to ty písala jedným dychom, tak ja som to čítala jedným dychom, proste úžasne :) som zvedavá čo bude dalej a aký to mal sasuke sen :) a hej v škole som stihla všetko našťastie opraviť a aj som bola sama pevapená, že to dopadlo tak dobre čiže sa teším už na zajtra a na ten predlžený víkend ako ty :D konečne sa vyspím :D

2 Susinka | 30. ledna 2014 v 14:53 | Reagovat

Je to fakt úžasne uz sa tesim na dalsi dielik velmi rada citam tvoje poviedky :D

3 Misha | E-mail | Web | 30. ledna 2014 v 16:09 | Reagovat

božííí jednorázovečka...těším se na další část :-)

4 Citruštek | E-mail | Web | 30. ledna 2014 v 17:25 | Reagovat

Óha, tak toto bude zaujímavé. Tak tento krát to bude o nedostupnej Sakure. :P Ale páči sa mi to, je to zo súčasnosti a Sasuke je tam úplne fajn a stále mám problém si na to zvyknúť, aj keď pomaly, ale isto, si zvykám. :D
Som zvedavá na ďalšiu časť. :-)

5 Janča-san | Web | 30. ledna 2014 v 19:18 | Reagovat

Také milé je to :D a nedostupná Sakura sa mi celkom páči :D a čo sa týka známok tak bude to lepšie ako som čakala :D a ja už mám celý týždeň prázdniny(som chorá :D)

6 Zuzana | 31. ledna 2014 v 7:22 | Reagovat

Super poviedka :P páči sa mi že tu sakura nie je uplne dokonalá sexica ako v každej FF a Sasuke je starostlivý šéf ...či len k Sakure ...?

7 Stanush | 31. ledna 2014 v 11:24 | Reagovat

hmm.. zaujímavéé :D na takéto poviedky nie som moc zvyknutá ale tieto sa mi najviac paáčia.. :) ked je sasan nedostupny a bar jaky to je nudne :D ale ked už žena taktotak parada :D pokračko si poprosim! :D

8 chikkuru | Web | 1. února 2014 v 16:08 | Reagovat

Krásna poviedka  sasuke je moj naj z Naruta :D rada si prečitam pokračovanie :-)

9 Márč | Web | 1. února 2014 v 18:06 | Reagovat

začalo 1.kolo soutěže :)n stále je možnost poslat výtvor :) http://antidote.blog.cz/1402/competition-best-thing-ever-1-kolo

10 Viola | E-mail | Web | 3. února 2014 v 14:00 | Reagovat

:3 Júúú to je krásna poviedka! ^^ Arigato za spríjemnenie dňa Kajka-san! :3
A no .. vysvedčko mehehe :D Oproti koncu roka som sa trošku pohoršila mala som 3 dvojky D:
:D Ale to sa opraví :D .. Arigato! Moja poklona ;-)

11 Aki-chan | Web | 16. února 2014 v 8:04 | Reagovat

perfektné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama