Stará láska- 2

11. ledna 2014 v 0:56 | Kajka-chan |  Stará láska

Budem stále s tebou..



Položila som pohár na stôl. Ruky sa mi pri tom triasli. Prečo ma sakra nenechá na pokoji a nejde vlastnou cestou? Oprela som sa o stôl a pomocou rúk som sa postavila. Teraz máš šancu byť silná. Teraz.. Kráčala som ku chodbičke.
"Ty tu bývaš?" vykukla som z kuchyne. Bol tam. Stál na prahu dvier v obrannom postoji na čele sa mu objavili vrásky, keby pohľad, ktorý upieral na Itachiho pred ním zabíjal tak by to nedopadlo dobre. Všimla som si, kútikom oka, že drží moju kabelku.
"Načo si tu ráčil prísť, Sasuke?" nemohla som si odpustiť prepočuť skrývaný hnev v Itachiho tóne. Nevideli sa celé roky. Pohádali sa koly mne a teraz.. Teraz tu predo mnou stoja dvaja bratia, ktorým rodinné puto a súdržnosť nehovorí nič.
Sasuke si prehrabol vlasy a zlo sa uškrnul sa staršieho brata. Zatiaľ si ma nevšimli, ani jeden z nich. Bolo to divné. Ale teraz, boli viac zaujatí tým, kto z nich prebodne druhého očami. Musela som zasiahnuť, inak by- Nie!
"Čo tu robíš?" jednoduchá otázka, ktorá by vypovedala všetko. Musela som sa ho to spýtať a priblížiť sa k nim. Vonku fúkal chladný vietor, ktorý mi prehrabol vlasy. Itachi sa na mňa zamračil. Viem, že chce, aby som radšej ostala v kuchyni a neplietla sa do jeho záležitostí. Ale.. týka sa to aj mňa. Vlastne, hlavne mňa.
"Ach! Aká to krásna romantická atmosféra! Myslím že som vás vyrušil. Ako pred tým, nie?" spýtal sa s aroganciou Sasuke a zazeral na nás. Zamračila som sa. Ako si dovoľuje?!

Zrazu sa od hora ozval výkrik a následne dupot dole schodmi. Daisuke bežal dole schodmi a na detskej tváričke sa mu objavili malé potôčiky slz. Vletel mi do náruče.
"Čo sa stalo?" srdce mi splašeno bilo a nevšímala som s nič, iba môjho malého a utierania jeho slz. Zafňukal.
"Mám v izbe pavúka." Objal ma okolo krku a ja som vyvalila oči. Počula som povzdych. Otočila som sa na nich. U Sasukeho som poznala prekvapenie, ktoré sa črtalo v jeho čiernych očiach. No následne sa na nás zamračil a vošiel do vnútra. Zavrel za sebou dvere, na ktoré sa následne oprel. Preglgla som.. Je slepý?!
To nevidí že držím na rukách dieťa, u ktorého by ste na prvý pohľad spoznali že je .. jeho? To, do čerta, nevidí ako je mu podobný? Že má jeho oči! Vlasy.. a detskú tvár?
Zákerne sa na nás usmial a dlaňou si pohladil čelo. "Prišiel som ti doniesť kabelku, zabudla si si ju tam." Povedal nakoniec. Itachiho hrudník sa nadvihol. Začína mu dochádzať prečo som odišla tak skoro, prečo som zvonila a prečo som sa asi.. chovala divne.
"To je od teba milé." Poznamenala som. Nechcela som použiť ten podtón no mne, prišla tá "náhoda" veľmi smiešna. Chcel sa so mnou znova stretnúť? Chce sa mi znova vyhrážať?
"Kto to je mami?" Daisuke prstom ukázal na Sasukeho a chcel sa ho dotknúť drobnou ručičkou po tvári. To zdedil po mne. Moja mama to tiež na mne aj trochu nemala rada. Nedivím sa jéj, keď bola možno v takej situácii, ako som teraz ja.
"To je Itachiho brat." Povedala som mu no k nemu som ho nepustila. "Choď ukázať Itachimu toho pavúka.. Dobre? Potom to prídem skontrolovať." Poručila som mu a položila ho na zem. Vzal Itachiho za ruku a povedal mu to krásne: "Poď!" On ku mne zdvihol modré oči plné obáv. Pokývala som hlavou. Odišli hore na poschodie. Zavládla dusivá atmosféra, ktorá ale netrvala dlho, prerušil ju jeho arogantný hlas.

"Už ste si stihli urobiť decko?" nadvihla som obočie a v duchu som na neho hádzala jednu nadávku za druhou. To je vážne taký hlúpy?! Kde potratil tú svoju inteligenciu alebo štúdium na najlepšej škole, ktorá na tejto zemeguli existuje? Zhlboka som sa nadýchla..
"Do toho ťa nič nie je." Chce hrať hru? Dobre, budem hrať jeho hru, ale podľa svojich pravidiel. Prikročil ku mne a pravou rukou ma uchopil za predlaktie. "Nechaj ma!" ruku mi ešte silnejšie stisol a druhou rukou sa mi pritiahol za pás.
"Ako si ma dokázala tak rýchlo nahradil?" sklonil sa ku mne tvárou. Zamračila som sa tvár od neho odvrátila.
"Čo sakra chceš? Vyletelo zo mňa. Snažila som sa od neho odtiahnuť no jeho stisk bol veľmi silný. Chcela som sa od neho odtiahnuť, no zovretie, ktorým ma držal bolo nad moje sily. Sklonil sa ku mne a ja som cítila jeho vôňu kolínskej. Zhlboka som ju nasala, vôňu a správanie nezmenil.
"Čo chcem?" opýtal sa ma. Vedela som, že nepotrebuje moju odpoveď. "Môj plán, predsa poznáš, no nie? Nehrám pod pár, ako niekto, presnejšie ty!" sklonil sa ku mne. Myslela som že mi chce znova venovať bozk no on sa zastavil tesne pri pier. Zadívala som sa mu do očí. Do tých pekelných očí!
"Ja-"
"Nič nehovor," prerušil ma," vždy keď si chcela niečo povedať, tak to, nedopadlo dobre." Zasmial sa mi. Stále ma držal pri sebe aj za pás. Tisol ma k sebe. "Prečo to muselo dopadnúť takto? Prečo si to musela pokaziť?" opýtal sa ma a ja som nadvihla obočie.
"Ja?" neveriacky som pokrútila hlavou, no to som neskôr oľutovala, naše nosy sa za šteklili. Na perách sa mu črtal nenápadný úsmev a viečka nachvíľu nechal spadnúť.
"Prečo ma ničíš?" dal mi znova jednu zo svojich inteligentných otázok, hneď po tom čo znova otvoril oči. Hlavu odo mňa odtiahol a zazeral na mňa z výšky. Pri tom veľmi dobre vie, že nemám rada, keď sa niekto povyšuje. On to vie, a preto to robí!
"Neničím ťa. To ty nevieš ísť ďalej! To ty nevieš prekonať minulosť a začať novú budúcnosť. To ty si na vine!" Keď zovretie oslablo, vytrhla som sa mu a odstúpila pár krokov od neho. Zamračene som na neho pozerala. Pohľad mi obetoval.
"Tak ja som na vine?" začal pokojne "Ja som na vine že robíš do teraz šľapku?!" zvýšil hlas. Vedela som že začne to, čo pretrvávalo celé naše manželstvo.
"Nerobím šľapku! A takéto oslovenie si vyprosujem! Si v mojom dome!" snažila som sa nekričať no hlas sa mi divne triasol. Uvidela som jeho zákerný úškrn.
"Že nie? Si modelka! A všetky modelky to robia!" povedal pokojne. Naštvane som pristúpila až k nemu.
"Máš zlé informácie, Sasuke! Vieš aký je tvoj problém-"
"No aký?!" nenechal ma dopovedať. Zvraštila som obočie ešte viac.
"Si žiarlivec! A vždy si bol, si a budeš!" po tichu som vykríkla a neohrabane som zatriasla s rukami. Na jeho tvári som poznala prekvapenie, ktoré ale netrvalo dlho, hneď ho nahradila stará nenávisť.
"Ja a žiarliť?!" popadol ma za ruky a pritiahol k sebe "Zapakuj to!" poručil mi a zatriasol so mnou.
"Si žiarlivec!" povedala som mu do očí a vo vnútri sa mi uľavilo. Cítila som aspoň slabú úľavu, že to, čo som mu chcela povedať stále do očí je von. Myslím, že ho i trochu zarazil ten ľadový podtón, ktorý som na neho použila. Ale bola som na seba hrdá. Čakala som fúru výčitiek, nadávok a nezmyselné obhajoby.. no nič z toho neprišlo. Pustil moje ruky a presunul ich na driek.
Hrudník sa mu pravidelne nadvihoval. Bol ticho, nič nepovedal, ale vedela som že to nemám ani zďaleka vyhrané.
"Vždy si vedela presvedčivo klamať." Zaznelo z jeho úst než ich priložil na moje. Jeho pery sa o dobíjali tých mojich. Nevedela som, či sa mám brániť alebo či na druhú stranu sa tomu slastnému pôžitku oddať.
Čo to, do čerta robí?!
Jeho ruky ma hladkali na chrbte a ani neviem, kedy som sa do jeho bozkov zapojila. Prečo mu neviem odolať? Prečo musí byť takýto? Prečo?! Položila som dlane na jeho hruď no nesnažila som sa odtiahnuť, to nemalo cenu. Obetovala som mu bozky.

"Ako sa môžeš nechať bozkávať po tom všetko čo ti urobil?" Itachi?! Odtrhla som sa od jeho brata a konečne otvorila oči. Zazrela som iba Sasukeho privreté oči. No potom som pohľad presunula na Itachiho, ktorý stál na schodoch.
Jeho modré oči boli plné smútku a zrady. No bol v nich aj hnev. Viem, že Itachi nie je ako jeho brat. A viem, že Sasuke nebude nikdy ako Itachi..
A rozhodne viem, že som ho týmto hlúpym a nad mierne detinským správaním sklamala. To on ma postavil na nohy keď sme sa rozviedli. To on so mnou bol keď som mu drvila jeho ruku v nemocnici pri pôrode Daisukeho. To on videl so mnou jeho prvé krôčiky. To on...
"Nie je to tak ako to vyzerá!" v mojom hlase sa črtal strach. Takýto strach som nezažila už veľmi dávno. Až tak som sa obávala že ma opusti. Itachi ale len zavrtel hlavou a vybehol schody hore kde mal svoju izbu. Chcela som za ním vybehnúť no Sasuke ma zastavil.
"Nechoď za ním.. Itachi bol vždy veľmi náladový a tvrdohlavý. Nepočúval by ťa." Povedal nezaujato a vzal ma za ruku.
"Ako sa vôbec odvažuješ vypustiť takéto slová na vlastného brata?!" vyštekla som po ňom.
"Ako? No veľmi jednoducho. Vieš, ide to ľahko keďže som ho videl s tebou v posteli. A pôjde to ešte ľahšie ho od teba dostať.. Nemyslíš?" uškrnul sa a pritiahol si ma k sebe. Objal ma jednou rukou a druhou mi chytil bradu.
"Dostať ho odo mňa? Ty si sa pomiatol?" chcela som na neho zakričať no zmohla som sa iba na slabý, tenký hlások. Zavrtel hlavou na nesúhlas a kývol smerom ku schodom, po ktorých schádzal dolu Itachi. Cez plece mal prehodenú malú cestovnú tašku a v rukách držal svoj právnický kufrík.
"Kam? Kam to ideš?" očami som behala po taške.
"Chcel som ti to povedať hneď ako uložím Daisukeho." Zastal pár krokov pred nami. "Musím pracovne odcestovať do Manchestra. Bude to trvať dva možno tri týždne.. No ako vidím, našla si si náhradu, skôr ako som stihol opustiť tento dom." Poznamenal. Sasuke sa za mnou hlasno uchechol.
"Tebe to Sakura nepovedala?" začal. "Už sa stretávame pár dní a to, že bude mať voľný dom nám bude iba lepšie, však Sakura?" pritiahol si ma k sebe.
"Čože?" zaznelo z Itachiho ale aj z mojich úst naraz. Dívala som sa na Sasukeho a krútila hlavou. To je zlý sen!
"To nie je pravda, Itachi! On klame!" po líci sa mi skotúľala slza. On sklonil hlavu a išiel sa obuť. Nie, nie, nie!! Vytrhla som sa Sasukemu a bežala som k jeho bratovi.
"Sakura.. Prosím, nerob scény. Si dospelá a môžeš si robiť čo len chceš.. Len nechápem ako ho môžem i po tom všetkom čo ti urobil cítiť.." vzal si z vešiaka kabát a odišiel. Chytila som sa zárubne dverí a videla som ako si odomyká auto a ako cúva z príjazdovej cesty. Z očí sa mi valili slzy veľké ako hrach. Ťažko sa mi dýchalo. Nevadilo mi, že na mňa fúka ľadový vietor ale viac mi vadilo že som odišiel.
Sasuke mi položil ruka na rameno a mnou hrklo. Otočila som sa na neho.

"Vypadni!" zvrieskla som a on bez rečí odišiel.. Buchla som dverami, po ktorých som sa následne zviezla po chrbte. Prečo musím mať také nešťastie? Prečo nemôžem žiť normálne?! Do čerta! Prebrala ma až ruka na pleci. Vyľakane som zdvihla oči, ktoré som mala stále plné slz.
"Čo tu robíš? Už by si mal spinkať.." snažila som sa znieť normálne no nešlo to.
"Kričali ste.." objal ma a ja som ho posadila na ne seba. Privinula som si k sebe a znova sa rozplakala. Hladkal ma po tvári a akoby zo mňa bral to zlé, ktoré ma ťažilo.
"Ujo.." chcel niečo začať o Itachim no nenechala som ho dopovedať-
"Odišiel.." povedala som mu. "Som sama.." zašeptala som.
"Nie si mami!" povedal mi hlasnejšie a vyšplhal sa z môjho objatia na vlastné nohy. Prštekom ukázal na seba "Máš mňa! A ja budem stále s tebou.."

___________________________________________________

Už sa to začína, čo? Dúfam, že v tom nemáte bodrel. Každopádne Itachi nám odchádza a kto vie či jeho miesto zastúpi Sasuke, uvidíme! Dúfam že som vás nesklamala. Diel pred tým a tento k sebe nadväzujú a preto som to nerobila že tá situácia stala zajtra alebo neviem kedy. Hádam mi tu znovu necháte tú hviezdičku a samozrejme váš...

Názor? :3

Vaša Kajka-chanimage
P.S- Arigato za komentáre! Nakoplo ma to písať ďalej!

 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Misha | E-mail | Web | 11. ledna 2014 v 10:01 | Reagovat

wau tak to bylo něco...úplně mě ten díl dostal...ten Sasuke je ale přefikaný...chudák Sakura takhle jí trápit...mrzí mě že Itachi odešel...už se fakt moc těším na pokráčko...doufám, že ho přidáš co nejdříve...už se mi sbíhají sliny :-)  ;-)

2 Michyseji | 11. ledna 2014 v 15:47 | Reagovat

skvelá kapitola :) ako nejaká telenovela to vyzerá :D určite budem aj nadalej čítať každú jednu kapitolu :D

3 Citruštek | E-mail | Web | 11. ledna 2014 v 18:18 | Reagovat

Toho Sasukeho by som nakopala do zadku a Itachiho tiež. :D A ten maličký je zlatučký, že chce chrániť svoju maminku a postarať sa o ňu. Júj! Koniec najlepší! ^^ Ešte, že má takého dobrého syna. :3

4 kisa-uchiha | Web | 11. ledna 2014 v 20:08 | Reagovat

skvelý diel :) a sasuke... všetko posere :D ja chcem aby sak mala aj niečo s itachim :D no ale nechám sa prekvapiť, čo napíšeš dalej :) a inak daisuke ako povedal tie posledné slová, že má sak jeho tak úplne som si predstavila inariho z naruta :D len ten úsmev od inariho :D
( či sa tak nevolal? :D )

5 Viola | E-mail | Web | 12. ledna 2014 v 2:17 | Reagovat

Bolo to skvelé Kajka-chan!!:3 Itachiho reakcia ma naozaj sklamala -.- Bode ako mohol Sasukemu uveriť?! Akoby ho nepoznal kss! A Sakura sa tiež mohla trošku ovládať :P Najviac ňuňu je jej synček! Arigato za túto časť, bola skvelá! Patrí ti moja hlboká a úctivá poklona n.n Čelo na zemi Kajka-san! ;-)

6 ~Nana-chan | Web | 12. ledna 2014 v 17:26 | Reagovat

Nádhera :3 Len teraz dúfam, že Sasuke...ehm sa polepší a dúfam, že ju neznásilní, lebo hneď prestanem čítať tú poviedku XD Ale inak skvelé, len tak ďalej :)

7 Raduš | E-mail | Web | 12. ledna 2014 v 23:08 | Reagovat

Kvašnááá kapitolka :33 Myslela som si, že Sasuke spozná svojho syna a nejako sa to tam ešte viac zapletie, ale dopadlo to takto. No nevadí :) Ale ja dúfam, že na konci bude Sasusaku <3 A prosím, pridaj ďalšiu kapitolu čo najrýchlejšie :33 <3

8 Zuzana | 13. ledna 2014 v 8:15 | Reagovat

Och to je krásna a smutná poviedka zároveň ten Sasuke je tu dosť hnusný ...ale pripadá mi, že ju obviňuje z niečoho čo neurobila ....tak som zvedavá ako sa to vysvetlí ale je zjavné že je zamilovaná do Sasukeho a Itachiho ma len rada

9 Faith | Web | 20. ledna 2014 v 19:25 | Reagovat

Co nejrychleji napiš porkračování! Je to úžasné :D :)

10 Zoe | Web | 26. ledna 2014 v 22:46 | Reagovat

Zbožnuju tvoje povídky :) dokážeš vystihnout problemy jiných lidí. KDyž si vezmu kolik žen může něco podobného prožívat a ty o tom tak krásně píšeš, mám skoro slzy v očích. Já bych to asi nezvladla :) obdivuju tě :)

Sasuke je až moc příliž zlej (ale nechej ho klidně tak :D mam ted jen citlivější období)
Itachiho je mi líto, ale popravdě nějak jsem nepochopila (kdyžtak mi to klidně vysvětlete :D) jaký on a Sakura spolu měli vztah.
A Daisuke je rozhodně z nich nejzlatější :3

Prosím prosím o další díl co nejdříve Kajka-chan!! smutně koukám :( (Muhehehe začnu tě spamovat na email :D:D ne sranda :D )

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama