Stará láska- 1

3. ledna 2014 v 18:09 |  Stará láska

Nečakané stretnutie?!



Budú to už tri roky čo sme sa, nevideli. A teraz sa z ničoho nič objaví vo dverách a pozerá sa akoby nič. Prišlo mi to, ako by to bolo včera keď sa videli naposledy. Nevydržala ale jeho pohľad a sklopila oči. Roztriasli sa mi kolená. Myslela som si, že je v Amerike! Tak čo robí tu? V hmlistom Londýne? Prečo osud znovu skrížil cesty? Prečo sa tu tak zrazu objaví keď sa konečne tak-tak vyrovnala s naším rozvodom?
"Sakura?" zaznel jeho hlboký mužský hlas. I keď ho nevidela tak by ho spoznala po jeho hlase. Stále ho mal krásny. Koľko krát som plakala do vankúša a myslela na neho. No ta doba je už dávno preč!
"Nie je ti niečo? Vyzeráš vyľakane." Povedal mi a rukou prešiel po mojej bledej tvári. Zdvihla som na neho oči a trochu cúvla.
"Je mi dobre.. Ďakujem. Ale, ako sa máš ty, Sasuke?" opýtala som sa ho tak rýchlo že som sa až skoro zakoktala.
"Dobre, diky."
"A čo robíš v Londýne? Si tu na dovolenke?" opýtala som sa.
"Nie. Sťahujem sa tu nastálo. Chcem žiť tu." Tak to bol pre mňa šok! Ešte k tomu pokrčil ramená a uškrnul sa na mňa. "Už ma nebaví žiť v tom hektickom maratóne." Povedal mi na rovinu. Zrazu sa mi oveľa horšie, cítila som paniku.
"Aha." Zmohla som sa iba. Musím sa usmiať! Nesmie zistiť že ... že, nemôžem byť v jeho blízkosti. Tohto momentu sa vždy obávala, vždy sa modlila, aby k tomuto nedošlo. Aby sa už nikdy nestretli a aby ma seba zabudli. Už mi nikdy nesmie ublížiť. V hlave sa mi začal rojiť plán, ktorý mal slúžiť na to, aby odtiaľ zmizla.
K perám si položila pohár, v ktorom mala ešte zvyšok červeného vína. Vypila ho. Teraz je čas. Začala sa zdvíhať zo stoličky. Sasuke ju skúmal pohľadom. Skĺzal očami po jéj štíhlom tele až ju to zamrazilo pri kostiach. Je chytrý a vie to využiť vo svoj prospech.
"Ospravedlň ma, Sasuke, ale už budem musieť ísť domov," kabelku som si k sebe pristihla," Som veľmi rada že som ťa opäť videla." Povedala som mu a sledovala jeho reakciu. Udivene pozdvihol obočie a nadvihol si manžetu svojej snehobielej košele.
"Sakura, ktorú som poznal, by nikdy neodišla tak skoro." Povedal mi a tiež si trochu odpil z jeho vína.
"Ja ale už vážne musím. Rada som ťa opäť videla." Rýchlo som sa otočila a išla preč, v hlave som si na seba vrhala nadávky, ktoré som nevedela že viem. To som mu, ja hlúpa hus, už povedala! Sakra!

Chcela som si iba ísť do šatne a vziať si kabát a vypadnúť z tejto "párty" preč. Keď som vošla do šatne nikto tam nebol, nedivím sa, odchádzala som prvá. Rýchlo som si ho začala obliekať.
"Prečo tak skoro?" započula som ho za sebou. Tak on ma i teraz sleduje? Otočila som sa na neho.
"Áno, zajtra stávam skoro do práce." Povedala som mu a zapínala som si gombíky. Prsty sa mi až triasli ako som odtiaľ chcela byť rýchle preč.
"To ťa ešte práca modelky baví?" opýtal sa ma. V jeho hlasu bolo viditeľne počuť aroganciu.
"Prečo by ma nemala baviť?" opáčila som mu ten jeho tón hlasu. Vždy! Vždy mal problém s mojou prácou, nedivím sa že to i teraz vyťahuje.
Na moju otázku odpovedal zamračením. Prevrátim nad jeho pohľadom oči a chcela som z tejto šatne už vypadnúť. No bránila mi v tom jeho vysoká a svalnatá postava. Chytil ma za plecia keď som chcela prekĺznuť.
"Pusť ma!" povedala som mu hneď a snažila som sa mu vytrhnúť. No moja sila bola s porovnaním s tou jeho slabá ba až smiešna.
"Nie! Teraz ma budeš veľmi dobre počúvať!" rozkázal mi. Začala som pociťovať paniku keď mi prešiel jeho prstami po krku. Zaklonila som hlavu a dívala som sa mu do tých jeho čiernych očí.
"Sas-" chcela som mu povedať, slušne, aby ma ráčil pustiť. No prerušil ma.
"Pššt! Teraz ma počúvaj.. Zničila si ma.." vyvalila som oči.
"Ja?" zvraštila som obočie. "S čím?"
"S čím? Nechala si ma! Sakra! Ani si nedokážeš predstaviť ako to bolelo! Ani si nedokážeš predstaviť ako som bol na dne!" chvíľu sa odmlčal. "Bol som na dne.. Sakura. Koly tebe, som bol na dne. Náš rozvod ma položil na kolená! To si chcela?!" zamračil sa na mňa. Hlas sa mu netriasol, stál rovne, no nado mnou bol zhrbený.
"Ty si podal o rozvod." Hájila som sa.
"A ty si ma podviedla! Povedz mi..," pohladil ma prstami po perách," prečo si to urobila? Prečo? To ti bolo so mnou tak zle?! Do čerta! Dával som ti prvé a posledné a ty si zatiaľ robila šľapku!" teraz sa jeho hlas zmenil. Bolo v ňom počuť hnev. Nezmohla som sa na nič iné ako to, že som na neho vyvalila oči. Vrátili sa mi zlé spomienky.. Prečo mi hovorí veci, ktoré nie sú pravdivé?
"Ešte som neskončil.. Tie roky.. Tie celé tri roky som sa utápal v žiali! Nahrádzal som si tvoje telo rôznymi ženami! No prečo som stále, do čerta, videl tvoju tvár?" chcela som mu povedať, že ja, za to nemôžem no priložil mi prst na pery. "Neskočil som! Trpel som ako pes, ktorého nechali na prázdnej ceste! Koly tebe! A vieš čo chcem?!" asi teraz očakával moju odpovedať no ja som sa nezmohla na slovo. Hrubo so mnou zatriasol. "Tak vieš čo chcem?!" povedal hrubým hlasom.
"Nie.." zašeptala som..
"Chcem aby si trpela!" z jeho hlasu som nespoznala žiadni náznak žartu.. Chcela som zo strachom ustúpiť no jeho ruky skĺzli po mojom páse kde ma aj pevne zovreli. Pritiahol si ma k sebe nebezpečne blízko. Cítila som v hrdle neviditeľnú hrču. Ťažko sa mi dýchalo.
"Nechaj ma.. Ty si sa už úplne zbláznil!" povedala som mu. Zasmial sa a v rýchlosti ma vášnivo pobozkal. Zachvela som sa. Stále bozkával ako božsky.. Začal ma hladiť po chrbte.
"Budeš trpieť.." zašeptal mi medzi bozkami, ktoré som mu nemo oplácala. Jemne ma uhrýzol spodnú peru. Sakra! Prečo sa nedokážem odtiahnuť?! Chovám sa ako mladé dievča, ktoré vie o živote nič.. Ale ja som už žena, ktorá si s týmto mužom prežila svoje. S všetkou ženskou hrdosťou, ktorá vo mne ostala som ho od seba odtrhla. Utrela som si pery a rýchlo vybehla von z tej prekliatej miestnosti.

V hlave sa mi stále ozývali jeho slová... Budeš trpieť.. Stále som sa obzerala za seba či neuvidím jeho postavu, no nebola za mnou a mne odľahlo. Vybehla som z vysokej budovy von a ovial ma chladný zimný vzduch. Od muža, ktorý mi parkoval moje auto som si vypýtal kľúče. Dal mi ich s úsmevom na perách. Vybehla som na vysokých podpätkoch na veľké parkovisko a hľadala som svoje auto.. Mala som nehorázne "šťastie" , že mi ho zaparkoval až úplne dozadu.
Rýchlo som sa snažila strčiť kľúče do môjho staršieho čierneho mercedesu. Podarilo sa mi to až na tretí krát. Rýchlo som nasadla a naštartovala som. Počkať! Kde mám kabelku?! Preboha!
Chcela som vystúpiť a ísť po ňu ale rozmyslela som si to keď som ho videla ako beží von z budovy. Ani som sa nenazdala a už som bola preč z parkoviska no v zadnom zrkadle som ho videla v jeho čiernom elegantnom obleku ako sa rozpráva s tým chlapcom, ktorý mi predal kľúče.
Prehltla som.. Toto je len zlý sen! Zlý sen! Nemala som na túto party ísť. Mala som ostať doma s Daisukem a Itachim. Do kelu! Prečo som sa dala presvedčiť od Hináti, ktorá mi hovorila že tu bude zábava? Zastavila som na semafore. A spätne som si začala vybavovať to čo mi hovoril.. Chce sa mi pomstiť? Ale prečo? Po tvári som mala plno slz, ktoré mi muselo rozmazať aj vode odolnú špirálu.
Zablikala zelená a ja som išla ďalej. Stále sa mi ale vracali spomienky. Prečo? Prečo sa to práve mne muselo stať to, že ma nenávidí? Prečo nešiel svojou cestou ďalej a mňa nenechal? Prečo?
Hovoria som si, že už nikdy nebudem plakať koly nemu. Že nikdy nebudem smutná a že sa nebudem trápiť no staré hlboké rany, sa hoja pomaly a ťažko. Cítim ešte stále palivu zlosť na jeho osobu. Nikdy mu neodpustím ako ma znemožnil a opustil tehotnú- Vlastne.. On ani nevedel že s ním čakám bábätko, no on si nezaslúži moje jediné šťastie! Áno! Nezaslúži si, to, aby sa nazýval otcom malého Daisukeho!
Zastavila som u môjho domu a vystúpila som z auta. Pred tým som si ešte v zrkadle upravila tvár trochou púdru. Bolo práve osem hodín a môj poklad ma isto čaká. Kašlem i na kabelku! Ráno tam zavolám a spýtam sa, či tam neostala. Istotne mi ju odložia, veď ma poznajú.
Nemala som kľúče tak som zazvonila. Otvoril mi Itachi s zvláštnym pohľadom.
"Čo tu robíš?" spýta sa ma nechápavo a následne sa usmeje. Vstúpila som dnu a skopla z nôh čierne vysoké lodičky. "A prečo nemáš kľúče?"
"No.. Som unavená tak som prišla skôr. A kabelku som si tam nechala, ale neboj, Sofia mi ju určite odloží." Usmiala som sa. "Spí už?" opýtam sa ho. Pomôže mi dať dole kabát z pliec a zavrtí hlavou.
"Vieš že inokedy na teba čaká aj do polnoci." Zasmeje sa jeho krásnymi modrými očami. "Daisuke! Poď privítať mamku!" zakričí na neho na horné poschodie. "Pozerá práve rozprávku. Pred chvíľou sme sa hrali na dinosaurov a tak som ho nechal chvíľu oddýchnuť. Poviem ti, niekedy ma energiu ma sedemročného a nie na trojročného!" zasmeje sa keď počujeme vypísknutie.
Veľakrát ľutujem že som sa na miesto Sasukeho nezamilovala do Itachiho. Keby mohol zniesol by mi aj modré z neba. Vážim si ho. Vážim si i to ako sa o nás starostlivo stará a preberá rolu, ktorú by mal mať jeho brat.
"Mamka! Mamka je doma!" zakričí a snaží sa rýchlo prebehnúť schody dolu.
"Pomaličky šmudlo!" napomeniem ho. Stále ma udivuje čo dokáže. Dokáže už krásne vyslovovať niektoré slovíčka a už aj trošku lepšie chodiť. Je chytrý istotne po jeho biologickom otcovi, keďže ja som sa ešte v škôlke potácala a padala. Zasmiala som sa keď ku mne natiahol tie jeho maličké rúčky. Chytila som ho do náručia a zatočila sa s ním. Jeho detský hrejivý smiech obohacoval túto rodinnú atmosféru..
Pohladil ma po líci a dal mi pusu. Každý kto ho uvidí vraví že je celý otec.. Vlásky a očká ma čierne ako noc. Bledšiu tvár a hrejivý úsmev ma po mne. A samozrejme nesmiem zabudnúť na jeho povahu, ktorú ma tiež po mne. Našťastie.
"Čo si robil?" spýtam sa ho. Cítim že začína byť ťažký ale naďalej ho držím v náručí.
"S ujom Itachim som sa hral na dinosaurov." Itachi si ho zabral k sebe a nechal ma vydýchnuť.
"To povieš mamke potom. Dobre? Teraz pôjdeme dopozerať rozprávku a necháme mamku nech sa napapá. Predsa vieš aká je hladná keď príde domov?" to posledné povedal po tichšie a jeden prst si položil na pery. Daisuke ho napodobnil a urobil to čo on ale pridal: "Pššt!"
Zasmiala som sa prevrátila nad nimi oči. Keď odchádzali na poschodie tak sa môj žalúdok ozval. No, možno ma Itachi pravdu. Viem, ako modelka by som sa nemala prejedať na noc.. Ale teraz to už u mňa neberú ako niečo strašné keď priberiem kilo. To už by ma vyhodili keby brali na vedomie že sa mi zväčšil hrudník.

Otvorila som chladničku a zapozerala sa.. Čokoládový koláč? Itachi sa prekonáva! Usmiala som sa a vzala som si k tomu aj sklenenú fľašu mlieka. Vybrala som si z poličky pohár a naliala som si do neho mlieko.
Keď som si dala do úst prvé sústo koláča tak sa ozval zvonček.
"Idem tam ja, Saky!" zakričal mi Itachi keď išiel rýchlymi zo schodov. Napila som sa a jedla pokojne ďalej. Počula som otváranie dvier a následne Itachiho slová: "Čo tu do pekla robíš?"
________________________________________________________

Hádam Vás táto časť bavila a nenudili ste sa. Rozbehneme túto poviedku, čo poviete? Mňa tento diel bavil písať a určite sa teším na ďalší. Prosím, nechajte mi tu vašu hviezdičku a samozrejme Váš

Názor? :3

Vaša Kajka-chanimage
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 michychan | 3. ledna 2014 v 20:12 | Reagovat

zaujímavé som zvedavá ako to bude pokračovať :D v každom prípade teším sa na pokračko :)

2 kisa-uchiha | Web | 3. ledna 2014 v 20:14 | Reagovat

čo, čo sa stane dalej...rýchlo další diel prosíííím :)

3 Viola | E-mail | Web | 3. ledna 2014 v 22:00 | Reagovat

Veľmi sa mi to páči!! Arigato a poklona! Len tak ďalej! ^^

4 Citruštek | E-mail | Web | 4. ledna 2014 v 0:24 | Reagovat

Súhlasím s rozbehnutím novej poviedky. :-) Zatiaľ sa mi to páči, aj keď zo Sasukeho ide srach a hrôza, no za to Itachi je veľmi starostlivý a ešte že ho Sakura má. :-) Veľmi sa mi páčil Sakurin príchod domov a privítanie s jej synom, naozaj veľmi pekné. :-) Jediné, čo mi vadilo a kazilo celkový dojem sú len preklepy. Inak nič tomu nechýba, je to zatiaľ skvelé a určite Itachi na konci zareagoval tak preto, lebo prišiel Sasuke. :D Ale, ako sa to bude vyvíjať, to už sa nechám prekvapiť. ^^

5 Raduš | E-mail | Web | 4. ledna 2014 v 8:50 | Reagovat

Už keď som čítala recenziu, som okamžite vedela, že toto bude totálne skvelá poviedka! <3 Veľmi sa mi páči nápad, obsadenie, no proste všetko! <3 Ale dúfam, že na konci bude Sasusaku :) 💗 Prosím, napíš ďalší diel čo najrýchlejšie :) A ďakujem za skvelé čítaníčko 💗

6 Misha | E-mail | Web | 4. ledna 2014 v 21:31 | Reagovat

páni...konečně jsem se dočkala a stálo to rozhodně za to...opravdu se ti to povedlo...Sasuke hraje teda pěkného lumpa..."Prý budeš trpět." tohle kdyby mi někdo řekl, tak bych mu nejspíš ustřelila přinejmenším hlavu...jinak líbí se mi vztah mezi Daisukem a Sakurou...on je tak rozkošný...ten konec mě dostal...myslím si že to bude Sasuke...už se moc moc těším na pokračování...totálně mě to nadchlo ;-)

7 Mia | 6. ledna 2014 v 12:37 | Reagovat

Wow tak dakujem za dalsi napinavy citatelsky zazitok :) zacalo to zaujimavo uz sa tesim ako sa to bude vyvijat :)

8 rpg-naruto-hra | Web | 9. ledna 2014 v 21:56 | Reagovat

ahoj máš rád/a naruta?sleduješ ho?chtěl/a bys být v tomto světě?tak neváhej a naštiv tuto stránku http://rpg-naruto-hra.blog.cz/ budem rádi že se k nám přidáš :)

9 ~Nana-chan | Web | 9. ledna 2014 v 23:09 | Reagovat

och, och!! Krásna poviedka :3 Teším sa na ďalšiu časť, ale takto ju seknúť?? No ták! :D Prosím, ďalšia časť! :D

10 Janča-san | Web | 10. ledna 2014 v 21:49 | Reagovat

úžasné! :D Lepšie ako som čakala, ale sekla si to dosť v nevhodnú chvíľu :D teším sa na ďalšiu časť :D

11 Faith | Web | 20. ledna 2014 v 18:29 | Reagovat

Boží ♥ miluju když je sasuke badass

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama