Vo svetle mesiaca 5/5 ,, Prvá časť!

30. prosince 2013 v 18:08 |  Jednorázovky

..Prepáč mi to, Sakura-san..
Nemôžem dovoliť aby ti ublížili. Milujem ťa!


Ráno som sa prebudila na deke. Bola som oblečená ale cítila som sa unavene. Slnko iba svitalo a ja som nemala chuť ísť do práce. S námahou som vstala a striasla som sa a pošúchala si ruky. Horšiu kosu som ešte nezažila! Na oblohe sa črtali sivé mračná. Zachmúrila som sa ako počasie, ktoré panovalo okolo mňa.
Nemala som chuť behať až domov. Radšej som sa i s vecami premiestnila sa rovno do môjho bytu. Batoh som položila na skrinku a vyzula sa. Zrazu mi ale zaškŕkalo v bruchu. Som hrozne hladná! Sakra! Prešla som do kuchyne. Očkom som hodila na hodiny a zistila som že mám ešte hodinu čas! S úsmevom som vzala zo špajze vločky. Vzala som si misku a nasypala som trochu do nej. Keď som si chcela vziať mlieko z chladničky všimla som si malého odkazu nalepeného na nej. Vzala som papier do ruky a začala čítať.

Kde si Sakura? Ja, prepáč... Nemal som byť taký hrozný a hlavne
neférový. Prepáč mi to. Chcel som sa ti ospravedlniť normálne
ale ty nie si doma! Je hlboká noc. Viem, hlúpa doba na návštevu a ospravedlňovanie.
Príď dnes na obednej pauze do ichiraku. Budem ťa tam čakať.
Naruto- Dávaj na seba pozor!

Usmiala som sa. Myslím že i cez to pochmúrne počasie, ktoré panuje vonku, budem mať ja lepší deň! Vzala som si z chladničky mlieko a rýchlo som do seba hodila raňajky. Následne som si dala rýchlu sprchu a šla som sa obliecť.

***
Keď som vošla do nemocnice zamierila som rovno do mojej ordinácie. Cestou som zdravila mladé sestričky, v ich očiach som videla úctu. Cítila som sa ne svoja keď sa skoro každá slušne uklonila. Ale ja som sa správala tak isto. Bola som na každého milá, zdvorilá ale tak či tak som bola rada keď som vošla do ordinácie.
Deň začal. Pacientov ubúdalo hrozne pomaly! Keď som očkom hodila na hodinky s hrôzou som zistila že som mala byť s Narutom už pred desiatimi minútami! Našťastie som zistila že mám prázdnu čakáreň. Vybrala som sa teda za ním. V uliciach Konohy bolo prázdno. Ani sa im nedivím, počasie si robilo čo len chcelo. Fúkal chladný vietor a pritom mal byť pekný slnečný deň!
Vošla som do ichiraku a hneď som zbadala Naruta, ktorý už sám hodoval na svojej miske rámenu.
"Ahoj." Pozdravila som sa mu a prisadla si vedľa neho. Usmial sa na mňa a niečo zamrmlal, no ale zabudol že ma ústa plné čiže to znelo ako keď zamrmle malé dieťa. Neriešila som to a radšej som si objednala.
"Kde si bola včera?" spýtal sa ma až vtedy keď preto mnou dali misku. Asi si chcel byť istí že neodídem. Chytrí to chlapec!
"Trénovala som." Povedala som mu jednoducho a dala si prvé sú sto.
"Až tak v noci?" zháčil sa.
"No.. Áno." Usmejem sa.
"Je to nebezpečné!" odpovedal mi okamžite.
Po tom ako som si vypočula kázanie, ktoré by podľa mňa skončilo aj hádkou keby som si nezahryzla do jazyka. Tak či tak zo mňa nevypáčil či niekoho mám. Nie, nemám. A ani nebudem v blízkej budúcnosti.
Naruto dokáže byť niekedy rázny a prísny ale naopak až prehnane starostlivý. Radšej som tému rozhovoru presunula na jeho vzťah, ktorý má s Hinatou. Smejem sa keď mi hovorí že mu uvarí perfektný rámen kedy si len povie.
Zadívam sa do jeho modrých očí, ktoré práve teraz horeli láskou k jeho milovanej. Usmieval sa a pri tom rozprával. Zasnene sa díval do jeho misky a tváre mu horeli rumencom. Chvíľu som ho prestala počúvať a zamyslela som sa nad svojim životom. Nikdy som nezažila vážnu známosť, nikdy ma nikto nepobozkal tak, aby som stratila pojem o čase. Až moje fantázia ma dostala na takú úroveň.

"Sakura-san! Počúvaš ma?" Naruto mi položí ruku na rameno a jemne so mnou zatrasie. Zamrkala som a v rýchlosti som mu venovala ospravedlňujúci úsmev. Povzdychol si a zaplatil naše jedlo. Vstal od stola a chystal sa odísť.
Vstala som a vyšla s ním von. On sa na mňa neotočí a svoj pohľad venoval zamračenej oblohe nad nami.
"Máme misiu." Povedal mi po chvíli a otočil sa ku mne. Prikývla som a snažila som sa nasadiť bezstarostný úsmev.
"A kedy vyrážame?" spýtala som sa ho.
"Zajtra okolo obeda, aby si sa dobre vyspala, predsa len teraz ešte ideš do nemocnice.." povedal mi a strčil si ruky do kapies, "Pôjdeme do Mlžnej. Vraj im tam robia neplechu a potrebujú i tvoju pomoc." Vysvetlil mi.
"Aký tam majú problém?" zvedavosť mi nedala.
"Neviem. To mi Bábi Tsunade nepovedala. Ale myslím si že majú málo dobrých lekárov." Pokrčil ramená. Medzi nás sa mihol chladný vietor.
"Aha." Trochu suchá odpoveď, no mňa v tú chvíľu nič nenapadlo.
"Mala by si už ísť, nachladneš." Povedal mi a prešiel okolo mňa.
"Kam ideš?" vykĺzlo mi z úst. Otočil sa na mňa a ja som mohla vidieť jeho úsmev na perách.
"K Hinate!" poškrabal sa za hlavou a mierne sa začervenal.
"Ahá!" zasmiala sa popod nos a otočila sa ku nemu chrbtom. Pochechtávala som sa až pokým som došla k nemocnici. Predsa len budú spolu!

***

Svetla na pouličných lampách už svietili len počasie sa za celý deň neumúdrilo. Začala som veľmi ľutovať že som si nezobrala niečo teplejšie.Triasla som sa a bola som veľmi rada že som už stála pred dverami, ktoré som následne odomkla.
Zasvietila som si a zamkla dvere. Nemohla som sa dočkať kedy skončím v teplej posteli!

Po rýchlej sprche som sa dočkala. Prikrytá pod teplou posteľou a s teplými ponožkami na nohách som očakávala vytúžený spánok. No ten nie a nie prísť. Prevaľovala som sa zo strany na stranu. Rozmýšľala som nad všeličím .. Hlavne nad ním..
Zatvorila som oči. "Vypadni z mojej hlavy!" zabručala som si popod nos.
"Kto?" ozvalo sa mi pri uchu. Otvorila som oči ale hneď som sa stretla s čiernymi.. Zamračila som sa ešte viac keď som videla jeho úsmev.
"Odpovieš mi, prosím? Rád by som počul tvoj hlas." Zašeptal mi a sklonil sa ku mne. Privrela som oči a sledovala ako mi pobozkal líce.
"Ja nemám náladu!" odstrčila som sa od neho a naštvane som sa otočila na bok. Cítila som ako si ľahol ku mne a ovinul svoje svalnaté ruky okolo môjho pása.
"Chápem. Mala si ťažký deň." Poznamenal.
"Uhádol si." Povedala som medzi zubami. Ticho sa zachichotal a odhrnul mi vlasy z ucha, ktoré následne pobozkal.. Zavrnela som sa. Telom mi prebehla triaška z jeho jedinej pusy.
"Čo ťa trapy?" spýta sa ma keď som sa od neho odsunula. No on išiel so mnou.
"Čo ma trapy?" zašeptala som jeho slová ešte raz. Ani ja sama som nepoznala odpoveď.. Možno ma trapy to, že on je výplod fantázie, ktorá sa mi vymyká z pod kontroly. Možno ma trapy to, že mi Naruto prestáva veriť. Možno ma trapy to že sa sexu s ním nemôžem nabažiť! Počkať! Čo?!
"Vadí ti hádam toto?" prejde mi rukou po páse a mňa to za šteklí. Pomrvím sa no neodpoviem mu.
"Alebo ti vadí toto?" otrie sa o mňa a ja mám chuť aspoň trochu vzdychnúť. No neodvážila som sa a ostala som ticho ležať a nechať ho. Nie je to skutočné...
"Tak sakra!" otočí si ma v rýchlosti na chrbát a sadne si na mňa. Ruky mi dá nad hlavu, kde si s prepletie moje prsty s tými jeho. Usmeje sa keď vidí že som zaskočená. Nahne sa ku mne a pobozká ma. Znova sa podávam jeho sladkým perám...

Neviem, ako sa to zomlelo ale znova som kričala jeho meno, pod rytmom jeho prírazov. Pretáčali sa mi oči slasťou, ktorú som zažívala. Vzdychal mi do ucha moje meno. Zrazu ale prestal keď ucítil že za chvíľu budem...
Zaryla som mu nechty do kože a dýchala som mu rovno do úst..
"Čo to-" nedopovedala som keď prirazil.. No iba raz. Zasmial sa.
"Milujem.. keď ťa môžem takto škádliť." Povedal mi pobavene a zasmial sa na tom, že som chcela sama prirážať. Chytil ma za boky a zastavil ma.
"Itachi!" vypískla som a zaryla som mu nechty viac do kože.
"Au! To bolí!" povedal mi ale vedela som že to hraje.
"Netráp ma.." zašeptala som a ruky som položila na prsia. Zalapal po dychu. Mala som chuť sa víťazne uškrnúť.. Môže ma trápiť on tak prečo nie i ja jeho? Ohmatávala som si prsia a on to sledoval. Teraz som mu nebrala za zlé, že viac sleduje prsia než aby sa díval do mojich očí. Preglgol.
"To ty trápiš mňa." Začal sa vo mne pohybovať a ja som sa tešila z toho že som nad ním vyhrala.
Spolu sme dosiahli ten najkrajší očakávaní vrchol. Zvalil sa na mňa a ja som sa usmiala pri pohľade na jeho unavenú tvár. Zaborila som mu prsty do jeho vlasou a prečesávala ich. Moje viečka sa unavene krížila až pokým som i ja nezaspala...

Nebolo to iné. Všetko bolo tak ako som očakávala. Bola som oblečená a sama. Budík, ktorý ma budil, som naštvane vypla. Chytila som si tvár. Chcela som plakať ale mala som málo času na to, aby som plakala ako malé dieťa. Zrazu ma naplo. Chytila som si ústa a bežala som do kúpeľne..
Keď som to mala za sebou tak som si tvár prepláchla ľadovou vodou a zuby som si dôkladne vyčistila. Bola som bledá a dokonca by som povedala že i slabo zelená. Spiatočne som premýšľala čo som včera jedla.. Rámen s Narutom a potom v práci sušienky... Ale teraz viem na isto že jesť dnes nebudem!
"Bože môj! Vyzeráš hrozne Sakura!" povedal mi hneď Sai a napravil si batoh, ktorý mal na chrbte. Naruto prikývol a zamračil sa.
"Asi som niečo zlé zjedla.." zachrapľala som. Už sme koly mne meškali. Musela som si spraviť súkromný maratón ešte raz, na po druhý krát to bolo ešte horšie. Cítila som sa ako keby po mne prešlo stádo splašeného dobytka. Ani som sa to nepokúšala zakryť líčidlami.
"Mala si ostať doma." Povedal mi Kakashi, ktorý tú výnimočne prišiel skôr, dokonca ma predbehol.
"Nie! Ja nechcem byť doma!" čo im mám povedať, že sa bojím, keď príde Itachi Uchiha a ja budem mať znova skvelý sex? Och! Ako môžem takto uvažovať?!
"Sakura-san.. Ale keď tam dorazíme bude to trvať deň behania. Potom prespíme a potom ideme ďalej.. Zvládneš to?" Naruto mi chytí rameno a starostlivo sa na mňa pozrie. Prikývla som a ubezpečila ich, že misiu zvládnem.
Videla som ako sa za mnou stále obzerali a robili si starosti. Naruto bežal vedľa mňa a v ruke držal vrecúško.. Vravel: Keby niečo!
Istú chvíľu sa mi veľmi páčilo že mám takýchto starostlivých priateľov ale na druhú stranu som myslela že ich zmlátim keď robili časté prestávky. Zdá sa mi, že moja nevoľnosť ustúpila, mala som z toho veľkú radosť! Keď už slnko zapadalo rozhodli sme sa utáboriť. Rozložili sme oheň a postavili stany. Na mňa zase dopadlo to čo ráno. Ležala som u ohňa. Hlavu som mala položenú na stehnách Naruta, ktorý ma hladkal po vlasoch. Zle sa mi dýchalo a cítila som sa na nič. Kakashi mi podal vodu.
"Napi sa." Povedal mi a priložil mi fľašu k ústam. Napila som sa. Do hrdla sa mi drala studená voda. Naruto mi položil dlaň na čelo a hneď ruku stiahol.
"Celá horíš!" zasyčal.. Potom sa otočil ku Kakashimu. "Mali by sme sa vrátiť do Konohy!" povedal ľadovým hlasom. Zavrtela som hlavou a oprela sa rukami. Pomaly som sa posadila. Netočila sa mi až tak hlava ako som očakávala. Položila som si ruku na líce. Toto nemôžem vyliečiť pomocou techník. Keby som bola v Konohe, povedala by som pacientovi nech si zalezie do postele a kuríruje sa. No teraz? V strede lesa, v pustom prázdnom lese? Bože!
"Nie je tu niekde aspoň rieka?" spýtala som sa ich.
"Je tu vodopád. Neďaleko." Povedal mi hneď Sai. Prikývla som.
"Čo to sakra robíš?" Naruto mi pomohol vstať. Počula som starosť v jeho hlase.. Zamračila som sa.
"Idem sa okúpať. Potrebujem sa okamžite schladiť. Hneď prídem." Viem, nie je to rozumne. Ale nemám inú možnosť. Celé telo mám ako v ohni.
"Sakura! Ale.. je to na opačnej strane." Povedal mi Sai. V tej chvíli som si myslela že ho zabijem. No nechala som ho tak.
"Nemám isť s tebou?" započula som sa Narutov starostlivých hlas. Otočila som sa usmiala sa.
"Neboj nebudem ďaleko. Keby som potreboval tak ťa zavolám." Povedala som mu a pokračovala ku vodopádom. Začínala sa mi točiť hlava. No Sai mal pravdu nebolo to ďaleko. Bol to krásny pohľad.. Padajúca voda vo svetle mesiaca.

Sadla som si na okraj.. No sadla, skôr by som povedala že som spadla na zem a začala si rozopínať čižmy. V túto teplú letnú noc, ktorá mi nepridala na ochladenie teploty, som sa i cesto cítila príjemne. Skopla som aj druhú čižmu a siahla po zips červeného trička. Zastavila som sa. Určite ma jeden z nich sleduje tak som si radšej iba namočila nohy. Hneď som sa cítila lepšie...

__________________________________________________

Je mi to nepríjemné .. Bohužiaľ musela som to rozdeliť. Celkovo to má 4 tisíc a dačo slov. Chcela som Vám spraviť radosť a potešiť vás dlhým koncom no nevyšlo to. Nevadí! image
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 kisa-uchiha | Web | 30. prosince 2013 v 20:00 | Reagovat

skvelé :) ja chcem vedieť, čo sa stane ďalej :) a dúfam, že druhú časť tu pridáš čoskoro :)

2 Viola | E-mail | Web | 30. prosince 2013 v 21:57 | Reagovat

Neopísateľne dokonalé!!! :D Neviem sa dočkať poslednej časti!! ARIGATOOOO Kajka-san!! ^^

3 Citruštek | E-mail | Web | 31. prosince 2013 v 0:31 | Reagovat

Už som sa bála, že to skončí také nevyriešené! A najprv som si myslela, že Sakure je zle preto, lebo je tehotná, lebo to pripomínalo najprv rannú nevoľnosť, ale ešte že je to len teplota. :D Ale som zvedavá čo ten Itachi, tak asi výplod fantázie to nie je, len by s ňou mohol prehovoriť bez toho, že by s ňou mal sex, lebo takto to nikam nevedia a chúďa Sakura. Inak veľmi sa mi táto poviedka páči, len pár preklepov som tu videla a nepochopila som, prečo ten vodopád bol akoby vo svetle mesiaca, keď je deň, nie? Či? Možno som tomu správne nepochopila, tak sa na mňa nehnevaj. Predsa len, je noc, ale bola som zvedavá, či si nepridala novú časť a takto milo si ma prekvapila. Som zvedavá, čo sa stane ďalej!

4 Misha | E-mail | Web | 31. prosince 2013 v 10:31 | Reagovat

velice krásné,..hned jdu na další část, ale divím se Sakuře, že ještě furt nepřišla na to, že to s Itachim je vážně skutečné...mno uvidíme co se dočtu v další části..jinak to máš krásné jako vždy..a bez chybičky, čehož si cením :-)

5 Aki-chan | Web | 2. ledna 2014 v 12:22 | Reagovat

úžasní dielik som zvedavá ako to celé nakoniec dopadne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama