Vo svetle mesiaca 4/5 pre Hin

24. listopadu 2013 v 21:57 |  Jednorázovky

Veď to bol len sen!

Obzerala som sa v zrkadle.. Čo to sakra je?!
Krk som si umyla a utrela bielim uterákom. Môj chabý pokus o to že to čo mi zdobí krk je len špina nevyšiel. Začala som panikáriť. Začala som chodiť sem a tam po kúpeľni z rukami založenými na prsiach. Zastavila som sa na mieste a chytila sa za hlavu.
Moje myšlienky začali smerovať nesprávnym smerom.. Spomínala som si na jeho dotyky! Na chuť jeho pier. Chytím si pery a zavriem oči. Do pekla!
Zrazu sa ozvali divné zvuky. Akoby..?!
Oprela som sa o rám dverí a nazrela na prázdnu chodbu.. Nadvihla som obočie. Už asi bláznim! No ten zvuk sa ozval znovu! Ako keby sa niečo rozbilo! Zamračila som sa a prebehla do svojej izby. Nikto tam nebol! Okno bolo dokorán otvorené. Na zemi bolo rozbité sklo. Prešla som k tomu.. Moja fotka s teamom 7! Zamračila som sa a prešla okolo črepín, ktoré som mala na podlahe až k oknu. Nazrela som von. No nič tam nebolo!
Otočila som sa predsa len k starej tímovej fotke. Kľakla som si a zobrala som ju do rúk. Nič s ňou nebolo. Našťastie! Je to jediná fotka s nimi.. Nechcela by som ju stratiť.. Moje myšlienky ale náhle smerovali konečne k niečomu inému ako bol ten sen.. K Sasukemu..
Smutne som si povzdychla a fotku položila na nočný stolík. Postavila som sa a radšej som odišla z izby. Niekto to upratať musí.

Je veľmi dobre že som si uvedomila že nemusím ísť do nemocnice. Mám predsa pár dní voľna tak prečo ich nevyužiť, nie? Problémom bolo že som vôbec nevedela čo mám robiť. Upratovala som a potom som varila. Nechcelo sa mi ísť von a nebolo to tým že začínalo byť zamračené počasie. Kdeže! Moje myšlienky ešte stále zaberal Itachi..
Sedela som práve na gauči s knihou v ruke, na ktorú som sa tak či tak nevedela sústrediť. Ozvalo sa hlasité búchanie na dvere. Zľakla som sa! V tom tichu, ktoré tu panovalo.. No, nedivím sa.
S námahou som vstala a rýchlymi krokmi som prešla až k dverám. Odomkla som a nazrela som von.
"Naruto?" vyvalila som oči a dvere som otvorila. Usmial sa na mňa.
"Ahoj, Sakura-san. Mali sme sa stretnúť. Nebodaj ti to Ino nepovedala?" prešiel do vnútra a vyzul si topánky. Ach! Ja hlúpa!
"Prepáč .. Ja som na to úplne zabudla." Zatvorila som dvere a prešla som k nemu. Bolo vidieť že sa nehnevá ale tak či tak si položil ruky na hruď a hlavu natočil na bok.
"Beriem osobne!" povedal mi a hneď na to sa zasmial.
"Dobre no.. Hm. Ako ti to môžem vynahradiť?" spýtala som sa ho a hlavu natočila na bok. Pozrel sa na mňa a vyvalil oči. "Čo sa deje?" opýtala som sa ho hneď nechápavo. Začal sa potichu smiať a radšej odišiel do kuchyne.
"Hej! Čo sa smeješ? Počuješ!" zakričala som na neho a rozbehla sa za ním. Stál u kuchynskej linky a nalieval si do pohára minerálku.
"Nič, Sakura-san.." zamumlal si popod nos a priložil si k ústam pohár. Naježila som sa a prešla rýchlymi krokmi k nemu a buchla som ho priateľsky do ramena. Je jasné že s ním to vôbec nehlo!
"Joj! Naruto! Vieš že nemám rada keď sa mi smeješ!"
"A ja nemám rád keď mi klameš!" oponoval mi a usmial sa. Položil prázdny pohár na linku, o ktorú sa následne oprel.
"Klamať? Tebe? To sa dá?" Zasmiala som sa.
"Asi áno! Tak mi prezraď.. Máš teraz niekoho?" vyvalila som na neho oči. No on to asi bral dosť vážne.
"Nie. Nemám." Povedala som mu pravdu.
"Klameš!" vykríkol zrazu.
"Vieš mi to dokázať?" povedala som mu skoro rovnakým hlasom ako on mne.
"Tak mi prezraď. Od čoho máš na krku toľko fľakov?" zasmial sa. Musela som znova vyvaliť oči. Čože?! Sklopila som pohľad.
"Neviem." Priznala som sa mu. Znova sa zasmial.
"Jasné, Sakura-san!" zasmial sa a prešiel na chodbu "Nie som idiot, Sakura.. Keď mi to nechceš povedať tak mi to rovno povedz." Otočil sa smerom ku mne. Povzdychla som si.
"Ja ti hovorím pravdu!" povedala som mu a pomaly prešla až k nemu.
"Myslel som si že si hovoríme všetko.." zašeptal a rýchle odišiel. Počula som ako zabuchol dvere. Vyvalila som oči.. Čo ho to preboha popadlo?!

Zamračená som sa zvalila na sedačku a ruky skrížila na prsiach. Ani tu nemusel chodiť! I tak sa so mnou iba pohádal! No, keď sa to vôbec dá nazvať hádkou! Nemala som možnosť mu ani niečo povedať!
Prehodila som si nohu cez nohu a začala som ňou mykať. Hovorila som mu pravdu! A on zbabelo utiekol! Mal tu ostať.. Vzdychla som si a nohy si radšej pritiahla k brade.. I keby ostal.. Čo by som mu povedala?
Milovala som sa? Nie, to určite nie.. Musel to byť len sen.. Ale od čoho mám potom?!
To nie je fér! Rýchlo som sa postavila na nohy a prešla som na chodbičku kde som mala zrkadlo. Pozrela som sa sama na seba. Nezmizlo to! Rukou som si prešla po krku a vzdychla som. Prečo sa takéto veci musia stávať iba mne?! Radšej som od zrkadla odišla.. Nemohla som sa na svoj vlastný obraz pozerať.

Spravila som si silnú kávu a s knihou, ktorú som už dlho odkladala, sadla na gauč. Prehodila som cez seba pletenú deku, ktorú mi darovala ešte stará mama. Milovala som ju. I keď má skoro všetky farby.. Usmiala som sa a zapozerala sa von oknom. Už sa stmievalo a mne už rozvoniavala miestnosť voňavá sviečka. Konečne som otvorila knihu a začala čítať..
No po pár strán sa mi písmenká začali pliesť a oči sa mi zatvárali. No zrazu mi niekto priložil pery na krk. Donútilo ma to znova otvoriť oči. Hlavu som mala natočenú na pravo a niekto ma bozkával na krku. Ruku som zohla v päsť a rýchlo som sa otočila, s tým že niekoho zasiahnem. No nestalo sa tak. Môj zrak spočinul na Itachiho dokonalej tvári, ktorá sa na mňa pokojne usmiala. Jednou rukou mi chytil tú, ktorou som ho chcela udrieť. Zamračila som sa rýchlo som vstala z gauča.
"Čo tu chceš?!" opýtala som sa. On si ale z môjho tónu hlasu nič nerobil, keď nepočítam jeho hravý úškrn.
"Žeby, teba?" oprel sa dlaňami o gauč. Vyvalila som na neho oči.
"Vypadni!" povedala som mu a ukázala na dvere. Koly nemu som sa rozhádala s Narutom.. Posmutnela som ale naďalej som sa mračila. On si len povzdychol a obišiel gauč. Prešiel až ku mne. Jednou rukou si ma pritiahol k sebe za pás. Na mojej tvári sa objavila červeň, ktorú som tam nechcela! Zasmial sa mi. Bola som nútená vyvaliť oči. Krajší smiech som ešte nepočula!
"Čo je maličká?" pritiahol si ma k sebe tesnejšie a dal mi nežnú pusu na líce.
"Nie, prestaň!" zakňučala som a chcela som sa od neho odtiahnuť.. No jeho silný stisk ma nepustil sa od neho ani pohnúť. Pohladkal ma po chrbte a zohol sa ku mne.
"Prečo by som mal?" zašeptal mi pri tvári a usmial sa na mňa. Dotkli sme sa jemne nosom no on to nevydržal a pritisol svoje pery na moje. Zachvela som sa a položila mu dlane na jeho paže. Jeho sladké pery.. Jeho dotyky.. Jeho..
Moje myšlienky sa zatemnili a rozumne myslenie vyplo. Cítila som ako ma chytil a vzal do náručia. Položil ma na gauč a s bozkami neprestával. Boli vášnivejšie. Cítila som z nich lásku a vášeň, ktorá pomedzi nami poletovala. Cítila som ako si dáva svoje ruky pod moje tričko a hladká mi bruško. Prečo sa do čerta zase nebránim?! Nejde to. Podľahla som. Zas a znova.

Chytila som jeho tričko a rýchlo som ho z neho strhla. Odtrhla som ho od svojich pier, ktoré som presunula na jeho krk.. Chcem a túžim po tom aby mal i on odo mňa pamiatku.. No on sa odtiahol a moje tričko dal dole..
Vlasy som mala strapaté a dych zrýchlený. On na mňa túžobne pozrel a pustil sa do láskania môjho tela. Hladkal ma.. Jeho dotyky ma pálili túžbou, ktorá sa nedokázala opísať.
"Itachi!" vzdychla som keď mi dával dole podprsenku. Chytila som jeho zips a snažila som ho rýchlo stiahnuť.
"Nedočkavá?" sklonil sa ku mne s úsmevom na perách mi jemne pobozkal uško. Zaklonila som hlavu a tým mu dopriala môj krk. Ucítila som jeho pery. Vedela som že neodolá a zasmiala sa lebo ma to trošku za šteklilo.. Prečo sa v jeho blízkosti cítim tak dobre? Ako keby ma nič netrápilo..

Vzdychla som mu do úst keď do mňa vnikol a on zaťal zuby. Usmial sa na mňa a venoval mi bozk. No mne to už nestačilo. Vnikla som mu do úst jazykom, cítila som ako sa medzi bozkami uškrnul a prirazil do mňa. Odtrhla som sa od jeho sladkých pier a zaklonila som hlavu. Vzdychla som ešte viac keď prirazil znovu. Zodvihol ma z gauča a posadil si ma na seba. Cítila som ako medzi nami panuje vášeň. Jeho teplý dych som cítila na prsiach. Zatínala som ruky do jeho ramien a cítila som že sa s Itachim dostávam k vrcholu. Stonala som hlasnejšie. Cítila som že už budem.. No on vtedy prestal. Vyvalila som oči a svoj pohľad presunula do jeho čiernych očí.
"Čo?" uniklo mi z úst skôr ako si môj mozog stihol spamätať s toho že som bola tak blízko.. Pridržiaval ma za boky inak by som začala prirážať sama od seba.
"Vôbec sa na mňa nedívaš." Zašeptal mi urazeno. Vytreštila som oči ešte viac.
"Čo ťa to napadlo?" vypadlo zo mňa.
"Nič." Odsekol a otočil hlavu na bok a trochu sa začervenal. Zasmiala som sa. Musela som. Pozeral na mňa a ja som sa mu smiala.
"Si ako dieťa!" musela som mu to povedať medzi smiechom. Najprv sa na mňa pozrel zúfalo ale potom na mňa predsa len svoj pohľad zabodol. Trochu som sa naľakala no keď sa trošičku posunul a ja som ho ucítila.. Mala som pocit že zošaliem. Vzdychla som a pritisla sa na jeho hruď. Jeho stisk v rukách povolil a cítila som že sa snaží zadržať vzdych. Usmiala som sa a pobozkala som ho na krku. Zachvel sa a na jeho zamatovej pokožke sa objavili zimomriavky. Hladil ma po chrbte a ja ho bozkávala na krku. Perami som potom prešla cez sánku až k jeho perách, ktorým som dopriala pusu. Začala som dokonca aj prirážať. Unikol mu ston, ktorý ma nesmierne potešil. Prirážala som rýchlejšie a posunovala nás k vrcholu, ktorý sa blížil.
"Saku-ra." Zavzdychal a rukami mi chytil prsia. Myklo so mnou a on sa víťazne usmial a chytil ma iba za bradavky, ktoré jemne stlačil. Pobozkal ma šiju.
"Itachi.. Nediv sa že sa na teba nepozerám.. To nejde. Si príliš dokonalý!" zašeptala som mu medzi vzdychmi do ucha.

Boli sme úplne spotený. Telo na telu.. Duša s dušou. Itachi vzdychal moje meno. Z jeho úst moje meno, znelo tak krásne! Do čerta! Do čerta s pravidlami!
Vyvrcholili sme spolu. Zažili sme spoločnú slasť, ktorá sa nám vštiepila do každého svalu v tele. Oprela som sa unavene hlavou o jeho rameno a nechala som ho nech zo mňa vystúpi. Jedna otázka ma štípala na jazyku, no bála som sa že by som túto krásnu chvíľu zničila. Čo nechcem.. Priala by som si aby to bola skutočnosť.. No vedela som veľmi dobre že to skutočnosť nie je.. Nemôžem byť s ním. Je to len blud mojej fantázie. Môj zdraví rozum už prestal fungovať a nechala som Itachiho aby ma položil na chrbát, aby ma objal a pobozkal do vlasou.
S myšlienkou že to nemôže byť skutočnosť som zaspala nerušeným spánkom s Itachim.. Vedela som že ho rána už neuvidím..

***

A bola to pravda. Ráno som sa zobudila na gauči. Bola som oblečená a trochu dolámaná.. To bude tým gaučom! Išla som si aspoň trochu opláchnuť tvár a prezliecť sa do ninja obleku. Mala som chuť ísť celý deň trénovať! Vypustiť aspoň trochu starosti z hlavy.. Vypadnúť niekde do prírody. Ďaleko od ľudí.

Prešla som brány Konohy. Slnko ešte len svitalo a ja som sa cítila plná energie. Vstúpila som do lesa a vyskočila som na jeden z konárov. Mala som zo sebou i menší batoh, v ktorom som mala aspoň vodu, deku a niečo menšie na jedenie. Začala som skákať z vetvy na vetvu neprestajne pol hodinu.
Bola to síce ďaleká a odľahla lúka ale mne sa na nej páčilo hlavne že jéj súčasťou bolo i menšie jazierko. Cítila som sa tam príjemne. A trénovalo sa mi tam skvelo.
Keď som chcela zoskočiť z posledného konára zarazila som sa! Niekto sedel na kraji jazera a pozeral naň. Bol to chlap! Vyvalila som oči keď som uvidela vedľa neho položený akatsuki plášť. Rýchlo som si znížila chakru a schovala som sa vyššie do stromov. Vyzeral, že si ma ani nevšimol. Ale viem, že je lepšie byť v pozore.
Mal čierne vlasy zav- .. Sekla som sa v pohybe. To je Itachi! Vyvalila som oči a začervenala som sa až po uši pri spomienke na sny. Radšej som sa viac krát štipla do ruky aby som sa presvedčila že nesnívam. Čiže toto nie je sen. Predo mnou sedel muž, o ktorom sa mi snívajú erotické sny. O ňom! "Do čerta!" zašeptala som si naštvane popod nos. Nato som si hneď prekryla ústa rukou lebo sa po mojich slovách mierne nahol mojím smerom. On vie že som tu! Určite!

Pozorovala som ho nepretržite celé hodiny. On pokojne sedel a ja som sa krčila a sledovala ho z vysokých stromov. Cítila som že ma nohy začínajú bolieť. Nechápem to! Pred tým som vydržala oveľa viac!
No moje čakanie už netrvalo dlho. Itachi sa začal dvíhať zo zeme. Dokonca sa i oprášil od trávi. Nemo som na neho pozerala a obdivovala jeho krásu. Ako sa pohyboval.. Zasnívala som sa. Keď odišiel z môjho očné pola spamätala som sa. Chcela som ešte trochu počkať ale nohy som už prestávala cítiť. Nemala som tu ísť! Zoskočila som na lúku i keď som vedela že je to ešte nebezpečne. Mala som zvláštni pocit v bruchu, ako keby sa dnes ešte niečo stalo. Dúfala som že sa moje plaché obavy nenaplnia a odložila si batoh k stromu. Tréning sa začal. Prišla som predsa na to, nie? Nejaký Uchiha ma nezastaví!
Trénovala som nepretržito niekoľko hodín. Sily mi ubúdali no vôľa mi ostala. Dala som si menšiu prestávku na jedenie a pitie, bolo to asi na obed. Slnko príjemne hrialo a ja som cítila že ešte stále nemám dosť. Po prestávke som cítila že musím byť na seba tvrdšia, no rozbíjať toto krásne miesto sa mi nechcelo. Zamerala som sa hlavne na záťažoví tréning.
Slnko už zapadalo a vytváralo krásnu panorámu. Zajtra by som už chcela ísť do práce no nechcelo sa mi ísť domov. Naspäť do Konohy. Radšej prebdiem tu, ako byť sama v byte. Rozložila som si deku a sadla si na ňu. Zhlboka som sa nadýchla. Nohy na štípali a ruky boleli. Usmiala som sa. To znamená že som to robila dobre. Bolo krásne teplo. Rozhodla som sa že oheň nebude potrební. Ľahla som si na chrbát a zavrela som oči. Únava ma premohla skôr ako som si myslela.

Zobudili ma až pery, ktoré skúmali môj krk. Pomaly som otvárala oči, ktoré sa ihneď zabodli do čiernych..
"Itachi?" spýtam sa rozospato. Obzrela som sa okolo. Boli sme stále na lúke. On a ja popri mesačnom svitu. Telo na telu. Usmial sa na mňa a pobozkal mi sánku.
"Sakura.." zašeptá a pri tom mi venuje jeden z jeho krásnych bozkov. Bola som zmetená!
"Itachi.. Smiem sa niečo opýtať?" povedala som mu a pohladila jeho ruku, ktorá mi už rozopínala zips od mojej červenej vesty.
"Áno, miláčik?" opýta sa ma a ľahne si na mňa, lakte si položil vedľa mojej hlavy. Nebol ani zďaleka ťažký! Skôr ma ťaží niečo iné..
"Je toto realita alebo len sen?" opýtala som sa ho a zapozerala som sa mu do očí. Usmial sa a znova sa ku mne sklonil. Pobozkal ma.
"Čo by si chcela aby to bolo?" zašeptá mi medzi bozkami.
"Neviem..." odpovedala som mu pravdivo.
Vážne ani netuším čo by som chcela. Bláznivé sny alebo ubíjajúcu realitu? Neviem, a v tejto chvíli som sa ale priklonila k tomu že to je len sen. Že keď sa prebudím už vedľa mňa nebude. Že to bude len hlúposť mojej hlavy.
Ďalej som s rozhovorom s ním nepokračovala a radšej som ho pobozkala na krku. Začali sme si zo seba dávať preč šaty. Bozkával ma všade! Vzdychala som mu do úst keď ma začal dráždiť tam... Cítila som narastajúcu vášeň, ktorú som chcela čím skôr uhasiť! Bola som ako oheň a on bola záchranná
voda, ktorú tam nutne potrebujem! Áno, potrebujem ho, viac ako čokoľvek na svete.. Možno... Možno keby to bola realita bolo by to aj dobré..
Vnikol mi dovnútra dvoma prstami a ja som začala stonať hlasnejšie. Frekvencia stonania sa menila tak ako jazda na horskej dráhe. On mal už tiež dole tričko. Natiahla som ruku a začala som ho hladkať. Chcela som mu dopriať rovnaké uspokojenie aké mi dopriaval on sám no nedovolil mi to. Ďalej ma trápil. Chytila som ho za krk a pritiahla som si ho k sebe. Prsti som zaborila do jeho mäkkých vlasov. Chcela som ho vidieť s vlasmi, ktoré by boli rozhodené a nie stiahnuté do gumičky. Chytila som sa šance a rozpustila som mu ich. Zasmiala som sa keďže jeho vlasy sú o dosť dlhšie než tie moje. On len s úsmevom zavrtel hlavou a znova začal robiť nedorobenú prácu. Musím uznať že je dokonalý!
Zaryla som nechty do jeho ruky lebo som sa blížila k svojmu vrcholu. Zasyčal a usmial sa na mňa.
"Netráp ma.." šepla som a následne vyvrcholila.
"Tebe to príde ako trápenie?" opýtal sa hravo no prsti zo mňa nevyberal. Cítila som ako mi rýchlo bije srdce, cítila som ale, že nemám stále dosť!
Zachechotala som sa a objala ho okolo krku. Dal mi menšiu pusu na ústa ale bozk mi nevenoval, odtiahol sa naspäť hore. Zamračila som sa a uchytila ho do svojich rúk a stiahla späť. Pobozkala som ho. Keď sa odtiahol s úškrnom na perách tak si stiahol i poslednú časť oblečenia. Musela som sa sčervenať a pozrieť mu do očí. Pripravil si ma a pred vstúpením do mňa sa ešte opýtal "Pripravená?" nezmohla som sa na nič iné ako prikývnutie. S bozkom do mňa vstúpil. Odtrhla som sa od neho a zastonala som. On zaťal zuby a začal prirážať.

Znova som sa cítila ako v nebi. A znova som sa cítila v nebi s ním.. Naše milovanie ale nebolo také dlhé ako predošle. Boli sme obidvaja až príliš vášniví.. Neprekážalo mi to keď mi znova značil krk a jemu neprekážalo keď som mu nechty zarývala do chrbta. Tú vášeň, ktorú som zažívala sa nedala ani opísať! S krásnym vrcholom sa na mňa zvalil a ja som ho objala. Ležal na mne a vydýchaval sa. Nepotrebovali sme žiadne slová. Tešili sme sa y každej sekundy, ktorú som s ním mohla prežívať.. Itachi na mne zaspával a ja som sa obávala rána.. Bude so mnou?
______________________________________________________


Slávnostne Vám oznamujem Bubáčikovia že som späť. To, to trvalo čo?

Verím Vám. No teraz trochu k poviedke, ktorou sa chcem i ospravedlniť že mi to tak trvalo ma okolo 3000 slov a ešte dačo. Chcem už písať minimálne 2000+! No uvidíme. Nechajme sa prekvapiť čo z mojej hlavy zase vypadne.
Myslím že v tejto kapitole je všetko od priateľskej hádky po strach, vášne je tam asi až príliš. Nevadí! Len dobre, nie? Čo na to hovoríš Hin? A vy ostatný? Snažila som sa to napísať skoro celý čas keď som nebola aktívna. Či som si odpočinula? Ja som to ako odpočinok nebrala. Do školy som chodila a doma som pomáhala. Normálka. Ale chýbali ste mi! Veľmi. Preto sa moje prsti nemohli nabažiť keď znova zaťažovali klávesnicu. Hádam som Vám spravila radosť a odmeníte ma hviezdičkami a komentármi.image

P.S. K môjmu kožnému problému sa škoda vyjadrovať. Čakala som v čakárni 2 hodiny!! Dnu som bola necelých 10 minút a nakoniec z doktorky vyliezlo že sa nič nemení. Dala mi ďalší krém a sprej. HURA!image


Starý ale dobrý! image

Názor? :3
vaša Kajka-chan
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 alisen | 25. listopadu 2013 v 6:53 | Reagovat

miluji tuhle povídku prosím další dílek :D

2 Aki-chan | Web | 25. listopadu 2013 v 12:01 | Reagovat

ufff veľmi krásni-dokonalí dielik som zvedavá ,ako to celé nakoniec skončí.
Som veľmi rada,že si späť strašne si mi ćhybala a nemám na mysli iba tvoje úžasné poviedky... :-D

3 Citruštek | E-mail | Web | 25. listopadu 2013 v 16:05 | Reagovat

Táto časť bola najviac vášnivá, ale malo to, samozrejme, niečo do seba. :-) Naozaj úžasne napísané, veľmi chválim. :-) Ale rada by som vedela, či je to reálne, alebo len sníva alebo čo. Ten Itachi je všade záhadný. :D

4 hin | 25. listopadu 2013 v 20:26 | Reagovat

krasna cast :-D uplne ale ze uplne dokonala :-) tolko vasne a erotiky som este nikdy v ziadnej poviedke necital :D som strasne zvedava na finalnu cast lebo tato cast bola dokonala tak ta posledna bude ze megadokonala ;-)

5 Zuzana | 26. listopadu 2013 v 8:52 | Reagovat

kráááásne krásne a kráááásne ......milujem tu to poviedku je super ..

6 ~Nana-chan | Web | 27. listopadu 2013 v 14:07 | Reagovat

Som rada, že si späť ^^
PS: Ak chceš obrázok bez značky, ktorú máš teraz na dizajne, tak
http://www.deviantart.com/art/SS-PIL-190351811
:)

7 Kajka-chan | Web | 27. listopadu 2013 v 19:18 | Reagovat

Ďakujem vám baby! Ani neviete, akú ste mi spravili radosť :3
A Nana-san.. Ja som tento obrázok našla náhodou.. A hneď som si povedala: "WOW! Tento chcem!" :D :-D ..Uvidím ako sa mi bude chcieť :) A ďakujem! Ja mám skôr problém s menu :-D ..Ale asi to tak nechám , neviem ^^

8 Misha | E-mail | Web | 27. listopadu 2013 v 19:55 | Reagovat

jsem ráda že jsi zpátky....ta povídka se ti moc povedla...už jsem se nemohla dočkat toho, až přidáš pokračování...a stálo to opravdu za to...kdyby jenom Sakura věděla, že to s Itachim je skutečnost...líbilo se mi na tom prostě všechno...hlavně ty romantické scény, když to řeknu slušně :-D  :-D

9 Viola | E-mail | Web | 28. listopadu 2013 v 10:52 | Reagovat

^^ áááá je to ešte lepšie než som si predstavovala keď sme si o tom spolu písali! Kajka-san poklona Arigatoo, Pokolona, Klaniam sa :D Už nech je tu nová časť!!! ^^ Onagai .. Netráp nás toľko :-D

10 kisa-uchiha | Web | 28. listopadu 2013 v 17:02 | Reagovat

krásny diel :) prečo si stále sak myslí, že je to sen..ved to je realita..aspoň dúfam :D nechcem aby táto poviedka pre Hin skončila :) ja chcem viac dielov než 5 :) a som rada, že už si späť :) a ku kožnej..sestra tam tiež chodila s niečím a tiež jej stále dávala ten istý krém, stále dookola 3 roky či 2 už neviem :D až nakoniec zmenila kožnú :D

11 Andy ChuCky Manson | Web | 29. listopadu 2013 v 9:15 | Reagovat

dobrý

12 ~Nana-chan | Web | 30. listopadu 2013 v 15:41 | Reagovat

Ale veď, kukla si si to? XD Je to ten istý obrázok, ale bez tej značky uprostred...

13 Zuzu | Web | 30. listopadu 2013 v 21:47 | Reagovat

Jupííí!!! SOm rada a tento skvelý dielik no nemám slov rýchlo pokračko pls :D len škoda že je tych dielov tak maloo

14 Susinka | 2. prosince 2013 v 14:59 | Reagovat

peknnnneee parada tesim sa na dalsi :D

15 kisa-uchiha | Web | 2. prosince 2013 v 20:26 | Reagovat

kajka-chan až teraz som si všimla, že máš nový layout :D je velmi pekný :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama