Vo svetle mesiaca 3/5 pre Hin

19. října 2013 v 0:47 |  Jednorázovky


Priliezol ku mne...


Srdce som cítila až niekde v krku. Vyrazil mi dych.
"Neboj sa.." zašeptá a položí svoju dlaň na moju ruku. Jemne som sa zachvela pod jeho dotykom a snažila som sa neklepať. Ruky, ktorými som si objímala nohy mi odtiahol. Vzpierala som sa ale on je silnejší, čo ma štve!
"Nechaj ma!" zavrčala som na neho a zabodla som svoj pohľad do čiernych oči, ktoré na mňa upieral. Cítila som ako mi zlosťou nabieha nová krv do žíl. Ako si dovoľuje hodiť ma na posteľ!
"A keď .. nie?" zašeptá mi znovu. On sa so mnou chce hrať! Zamračila som sa a vytrhla som sa mu chcela som sa postaviť a prejsť na bezpečnú vzdialenosť, ktorá znamenala čo najviac od neho.

On ma ale v polke cesty chytil za boky a zhodil ma do mäkkých vankúšov.
"Nepovedal som ti aby si odišla.." s tými slovami si ma posunul bližšie k sebe. Sedel nado mnou a ja som cítila ako nahá. Nočná košieľka sa mi nebezpečne vyhrnula až do polky bruška. Chcela som si ju okamžite dať nižšie! No on mi moje ruky chytil!
"Neboj sa ma, Sakura! Neublížim ti.." povie mi a jemne sa pousmeje. Snažil sa "nenápadne" zmapovať moje telo. I tentoraz som sa snažila premôcť jeho nehorázne silný stisk, no nešlo to.
"Prosím.." šepnem až ponížená som odvrátila od neho zrak. Snažila som sa vyhnúť jeho zvedavým čiernym očiam, ktoré sa ma pokúšali chytiť do pasce. No on mi košieľku sám dal dole.. Jemne ma pri tom pohladkal končekmi prstov.

Ucítila som potom jeho prsti na líci. Otočil si ma k sebe a ucítila som jeho pery na tých mojich...



Vyvalila som oči a nebola som schopná pohybu. Jemu to asi nevadilo lebo pokračoval sám. Jeho pery boli tak sladké! Do môjho tela vysielali slabú triašku. Išli na mňa mdloby. Tak veľmi som sa chcela zapojiť a pohladkať ho po hrudi.. Vsunúť mu prsti do jeho dlhých vlasov a prečesať ich..

Ale to nie je možné!

Odrhla som sa od neho a posunula sa vyššie. Okamžite sa natiahol po ďalšie bozky no ja som sa mu vyhla. Dal mi pusu na bradu. Všimla som si ako keby bol omámený! Oči mal mierne privreté a dych sa mu zrýchlil.
"Itachi! Čo to robíš?" vyletelo zo mňa to prvé čo ma napadlo. Prívetivo sa usmial a znova sa chcel natiahnuť po bozk. Chcela som sa uhnúť ale chytil mi tvár do oboch dlaní. Moje pery zase ucítili tie jeho.. Skláňal sa nado mnou a nežne ma bozkával..
Nemohla som odolať.
Položila som mu dlaň na líce a zapojila som sa do jeho bozkov. Cítila som ako sa usmial medzi bozkami. Viem! Robím chybu!

Ale ja nemôžem odolať!
Svoje dlane presunul na krk.. Pohladil ma. Nežne. Chcela som aby sa tato chvíľa neskončila..
"Stop.." zašeptám. Usmial sa a nechal ma vydýchnuť. Oprel sa čelom o to moje a pozeral sa mi do očí.
"Máš slabú výdrž.." poznamenal a jemne ma pohladil končekmi prstov. Zamračila som sa.
"Nemal si to robiť! Prečo si to vôbec robil?" spýtala som sa ho. Usmial sa a dal mi ľahkú pusu.
"To je tajné.." zašepká. Sklonila som hlavu a chcela som sa odtiahnuť no Itachi si nespokojne vzdychne. Chcela som sa postaviť no Itachi si položí lakte hneď vedľa mojej tváre. Položila som mu ruky na jeho hruď a snažila som sa zabrániť ešte menšej vzdialenosti medzi nami.
"O čo ti ide?" spýtam sa ho mierne vytočene. Ten jeho podhľad ma vytáča no zároveň priťahuje a láka.
"O teba.." povie mi a dá mi jemnú pusu na pravé líce a potom i na ľavé líce.. Nechcene som sa usmiala keď mi začal dávať pusy na tvár. Cítila som sa chránená keď mi dal pusu na čelo. Ako keby som sa už ničoho nemusela báť. Ani Itachiho.
Neodpovedala som mu na to čo mi povedal a nevedela som ani čo mám povedať keď sa odo mňa odtiahol. Zaboril mi prsti do vlasou a prečesával ich.
"Prečo to robíš?" spýtala som sa ho po chvíle. Nadvihol obočie a odtiahol sa odo mňa. Stále bol ale nado mnou. Cítila som zrazu zimu. Už ma nehrialo jeho telo.
Nadvihla som sa pomocou rúk a presunula som sa k čelu postele. Nohy som mala ale stále medzi jeho.
"Chceš mi povedať že sa ti to nepáči? Úprimne, Sakura.." pritiahla som si nohy k telu. Nevedela som mu na jeho otázku odpovedať povedať mu pravdu nemôžem!.. "Sakura!" zatriasol so mnou a nadvihol mi bradu tak aby mi mohol vidieť do očí. "Neublížim ti.." povie po chvíle keď som mu neodpovedala.
"Áno.." zašeptám a mysliac si že sa s hanbou prepadnem až po zem som sklonila hlavu. Nemohla som vidieť ten jeho hrejiví úsmev, ktorým sa na mňa pozrel .. Až po chvíle keď moje telo ovládla túžba vidieť jeho výraz, jeho črty tváre.
Usmieval sa na mňa. Keď som sa otočila tak sa ku mne nahol a znova ma zaplavoval bozkami no tieto boli iné. V dobrom. Boli krásne, nežné ale tiež vášnivé.
Rukami mi prešiel po bokoch, za ktoré ma nadvihol smerom k sebe. Nechala som sa zapĺňať bozkami a nežnými dotykmi.
Viem že to čo teraz robím nie je správne.
"Sakur-a.." zašeptal túžobne medzi bozkami a prešiel k hladkaniu môjho chrbta. Posadila som sa na Itachiho a zasunula som mu prsti do vlasou.. Zapojila som sa ešte viac do našej hry. Myšlienka že ma môže hocikedy zabiť ma desila. Radšej som ju zahnala do kúta.
Ruky som presunula na jeho hebkú pokožku..
Odtiahol sa odo mňa. A zasmial sa mi.
"Čo?.. Čo sa deje?" spýtam sa vystrašene. A začnem si rukami upravovať dosť rozstrapatené vlasy.
"Nič, Sakura-chan.." zachichotal sa " Krásne sa červenáš!" povie mi a jemne mi prstom ťukol do pravého líca. Zamračila som sa.
"Idiot!" povedala som mu a nadurdila sa. On si ma ale pritiahol zase k sebe a pobozkal ma.
"To tvoje červenanie je na tebe roztomilé.." zašeptá mi.
Položil ma na posteľ.
Ležala som znovu na posteli a Itachi na mne.. Cítila som jeho bozky.. Musím prestať ale je ťažké mu neobetovať sladké bozky..
Rukami som mu prechádzala po jeho nahej hrudi a on ma hladkal. Odpojil sa odo mňa a ja som sa ešte omámene natiahla po jeho perách.
"Si nedočkavá." zasmial sa mi a jemne mi prešiel ukazovákom po perách. V brušku ma za šteklilo pod jeho dotykom. Cítila som sa ako v nebi, s ním.. Itachim Uchihom!
"To .. nemôžeme.." zašepkala som a chcela som sa od neho odrhnúť a postaviť sa a hlavne vypadnúť z tej prekliatej postele! No on to nechcel.
"Môžeme Sakura.. Je to len sen.." zašeptá po chvíli. Ako keby nad niečím rozmýšľal.. No neriešila som to.. Zaskočili ma až priveľmi jeho slová!

Sen?
"Sen?" zašeptám.. Keď je to len sen tak by si mohla.. Zahnala som túto myšlienku zahnať do kúta svojej mysle. No ona sa vracala stále a znova.
"Nad čím tak upäto premýšľaš, Sakura-chan?" spýta sa ma. Ale som si istá že odpoveď poznal i on sám. Keď som mu na jeho otázku neodpovedala tak sa iba hravo uškrnul. Neuvedomovala som si čo som v ňom prebudila až do tej chvíle keď ma začal bozkávať na krku. Najprv nežne a pomaly ale potom sa jeho bozky stupňovali.
Je to iba sen.. Sen. Chceš to, Sakura!
Niak som ho otlačila a odsunula od seba. Prevrátila som ho pod seba a obkročmo som si na neho sadla. Spokojne sa usmial a chytil ma za boky.
"Vážne si nedočkavá.." zašeptal a prešiel mi prstami po bokoch. Na tele sa mi začali objavovať zimomriavky z jeho dotykov. Chytila som mu ruky a dala som mu ich vedľa jeho hlavy. Vyvalil na mňa oči a svaly sa mu napli.
"Som.. Vadí ti to?" odpovedala som mu na jeho otázku a sklonila som sa k nemu. Pobozkala som ho jemne na krk. No neostala som iba pri jemných nežnostiach na krku sa mu začali objavovať škvrny.
"Sakura!" zasmial sa a chytil si krk. Dala som si obe ruky pred ústa a tvárila som sa ako anjelik i keď činnosť, ktorou som na ňom vyjadrila moju prítomnosť.. Moju? Prítomnosť? Je to len sen!
Nahla som sa zase nad neho a začala som mu bozkávať hruď.. Rukami mi ale chytil tvár a pritiahol si ma k sebe. Vtisol mi bozk a prevrátil ma pod seba.
Cítila som iba ako mi hladil telo a zasypával bozkami. Ležala som na posteli a všetko som od neho primala všetko čo robil. Nič krajšie som nikdy nezažila!
Začal mi nadvihovať košieľku, ktorú odhodil niekde preč z môjho dosahu. Ruky som si položila na prsia snažiac sa zahaliť. No on mi moje ruky chytil a pohladkal ich. Svoj pohľad som presunula do jeho čiernych..
"Si prekrásna." Povedal mi.
Usmiala som sa a ruky som si dala preč. Začervenala som sa pri jeho skúmavých pohľadov. No moje obavy sa zahnali do kúta keď sa na mňa usmial a moje telo bolo zase v ohni. Ohni, ktorý sa dal uhasiť iba s jednou vecou. Milovanie.
Keď som mu už začala rozopínať nohavice moje nohavičky ležali niekde na druhej strane posteli. Trhala som jeho nohavice lebo sa zips zasekol.. Cítila som silné vzrušenie, ktoré medzi na mi vládlo. Obidvaja sme boli spotený a vzrušení. Rozmaznávali sme sa.
Trhanie látky prerušilo náš zrýchlený dych. Itachi mi dvoma prstami nadvihol bradu a vtisol slabý bozk. Musel ho prerušiť.. Slastne zastonal v chvíli keď som mu chytila jeho úd.
Oprel sa čelom o tom moje a prstami mi zašiel dole.
"Itachi!" zastonala som mu do úst a s nechtami som mu nechcene vytvorila červené škrabance. Zaťal zuby a radšej sa odo mňa vzdialil.
"Kd-" nedopovedala som pretože sa iba odtiahol a roztvoril mi nohy. Chvíľu ma tam dráždil.
"Môžem?" spýta sa ma. Ja som omámene prikývla. Snažil sa do mňa nežne vojsť. Vykríkla som. Vzal si ma..
"Ty?.. Si bo-la?.." spýtal sa medzi rytmami jeho prírazov. Prikývla som a objala ho okolo krku tým som si ho k sebe pritiahla. Ako keby to trvalo hodiny.. Najkrajšie hodiny v mojom živote. Jeho prírazy a bozky ma privádzajú ma do šialenstva!
Keď som prichádzala k vrcholu cítila som ako mi rýchle bije srdce. Itachi mi šepkal sladké slová do uška a ja som sa usmiala vtisla som mu nežný bozk a s jeho posledným prírazom sme vyvrcholili. Itachi ma pobozkal ma šiju.
Keď som otvorila oči bola som v mojej izbe.. Oblečená do košieľky.. Nemotorne som sa postavila a pozrela na budík.. Bol päť hodín ráno a vonku bola ešte tma.. S divnými myšlienkami som prešla až do kúpeľne.. Umyla som si tvár studenou vodou keď som sa utierala uterákom svoj pohľad som presunula na svoj odraz v zrkadle.. Krk mi zdobili malé fľaky.. Vyvalila som oči!

Veď to bol len sen!
__________________________________________________________________________________

Ahojte Bubáčikovia :)
Táto kapitola bola divná. Ale i cez to všetko sa mi písala dobre.. Ale nebudeme ju radiť ku tým lepším,však? To netreba. No keď niake lepšie u mňa na blogu sú. :D
Konečne som sa chcela dokopať k tomuto prelomu v tejto poviedke/jednorázovke.. Hin dúfam že som ti dielom vylepšila deň a hádam mi tu zanecháš niaky ten komentár :3 Budem rada! Samozrejme i za vaše ostatné milí čitatelia. Dúfam že ma odmeníte komentármi a hviezdičkami. :)

Ešte trochu k blogu. Každý si určite všimol že mám nový vzhľad, za ktorý ďakujem Nane-san :3 Arigato!

P.S. Budem maž náročný víkend a tiež i budúci týždeň T,T... A tento som zvládla! Uspešne! :3
*
*
Pokúsim sa napísať poviedku Odpusť :3 Poviem Vám napísala som už stranu a páči sa mi oveľa viac! :)

Názor? :3
vaša Kajka-chan
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Misha | E-mail | Web | 19. října 2013 v 9:03 | Reagovat

dokonalá část...líbilo se mi to Sakuřino zjištění na konci, když se podívala do toho zrcadla a řekla:"Vždyť to byl jen sen!"...každopádně, je to jedna z nejsladších a nejromantičtějších povídek co jsem kdy četla....máš opravdu talent na takové věci a za to tě opravdu chválím :-)  ;-)

2 hin | 19. října 2013 v 11:57 | Reagovat

blaznis??? ze divna cast ved bola uplne dokonala :-D som strasne zvedava co bude dalej :D proste neviem co ti mam vsetko napisat lebo si to setrim na poslednu cast kde ti chcem zanechat velky komentar takze  musim napisat iba DOKONALOST 8-)

3 Aki-chan | Web | 20. října 2013 v 13:53 | Reagovat

Krásni dielik....v tom momente ako Itachi povedal Sakure,že je to iba sen ma ihneď napadlo,že to nebude celkom pravda...

4 Citruštek | E-mail | Web | 20. října 2013 v 14:25 | Reagovat

Tak toto je skutočne veľmi vydarená kapitola. Romantická, vášnivá, aj zvláštna, keďže chúďa Sakura je dopletená, či to bol naozaj len sen. :D Ale teda naozaj skvelý opis taký milý a vôbec nie agresívny na to, že si opisovala milovanie Sakury a Itachiho, ale malo to taký špecifický nádych, že to bolo skutočne krásne. *.* Len tak ďalej a teším sa na ďalšiu kapitolu ^^

5 Viola | E-mail | Web | 26. října 2013 v 9:59 | Reagovat

Júú ale sa to začína zamotávať .. Koniec nemal chybu Kajka-san! Moja poklona ;) ARIGATOO ^^

6 Michyseji | 26. října 2013 v 11:09 | Reagovat

už dávnejšie som to prečítala ale len na mobile a od tiaľ sa dosť blbo komentuje, tak som sa rozhodla, že ked mám teraz čas prečítam si to znovu a patrične aj okomentujem.
Moj názor na ItaSaku poznáš ale dej poviedky je skvelý. Veľmi sa mi táto poviedka páči a preto máš u mňa 5 hviezdičiek :D

7 Zuzana | 27. října 2013 v 18:47 | Reagovat

Ďalšííííííí užasne to bolo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama