Budeš moja! 7

30. října 2013 v 22:25 |  Budeš moja! ( píše sa )


"Bež!" zakričí. S povzdychom prebehnem schody až k chodovým dverám. Otvorím ich s úsmevom na perách.



"Sakura.." zašeptám pri prezeraní jéj tela. Mala na sebe jednoduché biele šaty tesne nad kolenami. Na môj vkus až veľmi decentné.. ale radšej aby bola zakrytá než aby sa odhaľovala pred niekým iným, však?
"Budeš si ma ešte dlho prezerať, Sasuke?" jemne sa zachichotala a pristúpila ku mne. Zacítil som vôňu, jéj čerešňovú vôňu.. Jednoducho ma obišla a vstúpila do domu. Keď sa som zatvoril dvere a Sakura si vyzúvala biele lodičky moja mama vyšla z jedálne. Tiež už prezlečená. Mala na sebe tmavo modré šaty, ktoré jéj kúpil otec ani nie pre týždňom. Bežala ku nám s utierkou v rukách a úsmev jéj zdobil tvár.
"Ahoj, Sakura!" prišla až ku nám a objala ju okolo pliec.. Divne som nadvihol obočie.
"Dobrý večer.." povedala slušne. Keď sa od nej moja mama odlepila tak ju hneď ťahala do jedálne a mňa poslala sa obliecť. Nechápem moju mamu! Preberá mi dievča!

To ma naštartovalo dokonca i viac než myšlienka že je Sakura zase s mojou rodinou sama! Prevrátil som oči pri zapínaní bielej košele. Pár gombíkov som si nechal navrchu otvorené. Navoňal som sa mojou najlepšou voňavkou, ktorú som v tej chvíli našiel. Musím sa páčiť, nie? I keď myšlienka že teraz vyzerám ako žena ma ťažila. No to som pri behaní dole schodmi vytratil z hlavy.
Z jedálni sa ozýval smiech. Myslel som si že budeme večerať v kuchyni.. keďže veľkú jedáleň využívame iba pre extra príležitosti.
Otvoril som veľké dvere a vstúpil dovnútra. Sakura sedela s mojou rodinou u veľkého dreveného stola. Zapadajúce slnko mi zasvieti do očí.
"Sasuke! Konečne si tu. Čakali sme na teba!" povie prísne môj otec a pri tom sa mu zvrašti čelo. Sedí s mojou mamou oproti a Sakura vedľa Itachiho.. Čo počkať! Itachi?
Keďže sedeli ku mne chrbtom nemal som chuť vidieť Itachiho úškrn. Zamračil som sa.
"Srdiečko, tak si sadni. Vedľa Sakury je ešte jedno miestečko.." povie mi mama a prstom ukáže. Nemohol som si nevšimnúť tón jéj hlasu. Ako keby?!
"Myslím že si môj braček chcel sadnúť ku mne, však?" Itachi sa ku mne otočí a mrkne. Mykalo mi oko. S hlbokým a dúfam že dosť hlasným povzdychom som sa vydal k Sakure. Odsunul som si stoličku.. Vôbec sa mi nepáči že je medzi mnou a mojím starším bratom! Najradšej by som tu stoličku vopchal medzi ich dvoch!
"Prečo sa tak mračíš, Sasuke? Alebo by som ťa mohol nazvať Pán Dudlík?" zasmeje sa Itachi a oprie sa lakťami o stôl. Čože?! Toto vyťahovať! Dobre Itachi, chceš vojnu máš ju mať!
"Nemračím sa, Itachi. Alebo skôr Pán spotené slipy?" nahol som sa a chytil operadlo Sakurinej stoličky. Hrdo som sa usmial keďže som vedel že som narazil na Itachiho slabú stránku.
Zvyšok večere prebiehal v pokoji, tichu a nenávistných pohľadov. Hádzali sme na seba pohľady ale keby medzi nami nebola Sakura tak by sme sa boli schopný dokopať pod stolom. On sa chová ako decko!
"Ďakujem vám že som s vami mohla povečerať." Povedala Sakura keď zapíjala poslední zvyšky jedla vodou. Zdalo sa mi že na ňu otec už nepozerá takým strašidelným pohľadom. Mama, tá ju od pohľadu zobrala do rodiny. Itachi sa o nič nepokúšal, za čo som mu vďačný.. Tak a to najťažšie ostáva znova na mne!

***

"Čo si odo mňa chcel, Sasuke?" spýta sa Sakura keď som za nami zatvoril dvere mojej izby. Usmial som sa na ňu a pokynul aby si sadla na posteľ. Mal som tu trochu väčší neporiadok, to priznávam! Ale žiť sa tu dá!
"No?" asi bola netrpezlivá.. Sadol som si tesne k nej a chytil som jéj dlane do rúk. Zrazu som započul šuchot! Prevrátil som oči a pozrel na dvere. Otočil som sa k Sakure a prikryl jéj prstom pery. Zadívala sa na mňa nechápavým pohľadom. Ja som sa otočil na dvere.. To hádam nemyslia vážne!
"Mama! Itachi! Nechajte nás!" zakričím. Potom počujem iba ako schádzajú dole s dudraním. Povzdychol som si.. kde sú tie zlaté časy keď sme to robili Itachimu? Chodili sme tajne k jeho dverám a počúvali jeho prvé "sladké" básne. Smial som sa mu.
"Čo to malo byť?" vyruší ma z môjho tvrdého rozmýšľania o minulosti. Svoj pohľad som venoval iba jéj tvári.
"Prepáč.. Ja to je-" nenechala ma dopovedať keď mi položí ukazovák na pery. Usmeje sa na mňa.
"K veci." Povie.
"Veci?" zopakoval som. Cítil som sucho v ústach a začínali sa mi potiť dlane. Veci.. Čo som to chcel vôbec povedať?!
"Áno, Sasuke. Chcel si mi predsa niečo dôležité povedať." Povie mi.
"Ja. No, chcel som sa opýtať.. Prečo tá náhla zmena? Veď si? Ty si predsa so mnou nechcela mať nič spoločné. Prečo? Sakura!" vykoktal som sa. Ona ma pozorne počúvala a na konci prikývla. Otiahla sa odo mňa a náš dotyk zmizol. Odtieň jéj tváre bol jemne ružový.
"To je nadlho." Povedala nakoniec pri pozeraní mojej podlahy.
"Máme času dosť." Povedal som pohotovo.

Povzdychla si a vstala z mojej postele.
"Mala by som už ísť. Je už dosť neskoro." Povedala mi a chcela odísť. Zamračil som sa a chytil som ju za ruku, tým som ju zastavil.
"Povedz mi to." Povedal som. Chcel som prosto len vedieť čo ju trápi. Pomôcť jéj.
"Pusť ma." Otočila sa na mňa. Vstal som z postele a pristúpil k nej, presunul som ruku na jéj pás a pritiahol som si ju k sebe.
"Prosím.." šepnem jéj keď som sa k nej naklonil. "Prosím povedz.." zašepkal som jéj do uška. Cítil som jéj jemnú pokožku, ktorú som pohladil palcom ruky.
"Musím už odísť.. Preč." Povedala mi.
"Kam?" oprie sa čelom o to moje a rukami ma pohladí na tvári.. "Ostaň.. Prosím. Povedz mi prečo tá zmena. Prečo? Prečo mi utekáš, Sakura?" spýtal som jéj a pritom som ju pohltil do pevného objatia.. "Keby som chcel tak by som si ťa zobral násilím.." pri tom som jéj prešiel po chrbte.. "Ale ja chcem tvoje srdce.." zašeptal som.
Neuvedomoval som si že som jéj práve vyznal lásku.
"Musím odísť.. Prišla som sa rozlúčiť." Povedala mi. Vyvalil som oči.
"Rozlúčiť?!" odtiahol som sa od nej a chytil som jej obe ramená. "Čože?!" nemohol som uveriť vlastným ušiam a ani očiam! Vyzerala úplne normálne! Povedala mi to s ľadovým pokojom v tvári.
"Moje mesačné voľno sa skončilo skôr.. Ja odchádzam do Európy kde budem mať turné.." povedala mi a sklopila oči.
"Ale čo my dvaja?" povedal som jéj a sadol som si na posteľ..
"My dvaja? Ale no tak Sasuke!" povzdychla si a sadla si vedľa mňa.. "My dvaja sme ani spolu neboli. A ani nebudeme. Ja budem stále cestovať a neverím žeby si ma čakal.. Bude lepšie pre teba a aj pre mňa keď ostaneme priatelia." Povedala mi a snažila sa usmiať sa. Zastavilo sa mi srdce.
"Ale ja .. Ja nebudem.. S tebou. Nikdy iba priateľ.. Nato ťa až priveľmi milujem.." priznal som sa. Vyznal som jéj lásku. Sakra! Položil som hlavu do dlaní. Čo bude ďalej?
"Sas-uke" zašeptala. Chytila mi ruky a nadvihla mi tvár, po ktorej sa skutú lala slza. Približovala sa ku mne a ja som sa už pripravil na jéj čerešňovú chuť pier no ona mi dala iba jemnú pusu na líce. Vyvalil som oči.

***

Vtedy som videl Sakuru naposledy.. Už je to dobrý mesiac od jéj odchodu. Už som nepociťoval ľútosť nad sebou.. Ale zlobu na ňu. Prečo?! Sakra! Pýtam sa prečo!
Oprel som sa o stenu domu okolo ktorého som náhodou v tejto neskorej hodine išiel.. Vytiahol som z vrecka krabičku cigariet. S radosťou som si jednu vytiahol a zapálil.. S chuťou som vydýchol.
Už nikdy zo seba nebudem robiť idiota! Už nikdy!

__________________________________________________________________________________

Krátke však? Keď si myslíte že áno tak s vami úplne súhlasim! -.- No nevadí, budúcim dielom Vám to vynahradím. Inak, k tomuto rozcestiu som sa snažila dokopať už dlho. Teraz moji zlatý Bubáčikovia bude trochu drsného Sasukeho! :D
Hádam som Vás nenasrašila tým že Sakura odišla. Nebojte sa, nebudem to dlho natahovať. image

Kedže je dnes tak krásny "sviatok", ktorý sa ale oslavuje skôr v západnom svete :D .. Škoda! Myslím si že by sa mohol oslavovať i u nás -.- Nevadí! K veci :D

image HAPPY Halloween! image

Inak ja som si to dnes oslávila! A ako vy? :)
Dobre chcela by som sa spýtať.. Akú poviedku by ste si prečítali? Napíšte do komentára!
16 hlasovali za túto poviedku!

Ešte trochu k poviedke páčila sa Vám? Vyjadrite sa počtom hviezdičiek a
Názor? :3
vaša Kajka-chan
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Misha | E-mail | Web | 31. října 2013 v 9:36 | Reagovat

naprosto úžasný dílek...a vůbec se mi to nezdálo krátké...už se mocinky těším na další kapitolku...ale je docela smutné, že Sakura musela do Evropy, doufám, že se brzo vrátí...chudák Sasan... :-)  ;-)

2 Janča-san | Web | 1. listopadu 2013 v 10:20 | Reagovat

"Nechápem moju mamu! Preberá mi dievča!" tá veta ma fakt pobavila :D a nebolo to až také krátke ;) len som fakt zvedavá, čo bude teraz Sasuke robiť :)

3 Aki-chan | Web | 1. listopadu 2013 v 15:52 | Reagovat

Ako inač Kajka-chan krasni dokonali dielik velmi sa tešim na pokračovanie.

4 Citruštek | E-mail | Web | 1. listopadu 2013 v 19:33 | Reagovat

No ja mám dosť. Taký zvrat som nečakala, ale aspoň to obohatilo, pretože to stále nie je o tom istom, takže mne sa táto časť veľmi páčila, aj keď neviem si predstaviť takú vážnu Sakuru, ale aspoň je to pestrejšie :-)

5 Viola | 1. listopadu 2013 v 21:18 | Reagovat

Som sama ktorú dostalo do kolien oslovenie "pán dudlík" a "pán spotené slipy" ?? :D :D :D Arigato gozaimasu a poklona Kajka-san za pridanie pokračovania, ja som za to aby si písala ďalej túto poviedku lebo už sa teším na "drsného Sasukeho" :3 uu ^^ znie to tak .. cool :-D Tak šup, šup .. píš Kajka-san a ak teda môžem poprosiť .. túto poviedku: Budeš moja! :-P

6 kisa-uchiha | Web | 11. listopadu 2013 v 14:23 | Reagovat

oooo, kedy bude další diel? ja nechcem aby sasuke bol takto sám..sakura musí prísť za ním :) dúfam, že čoskoro pridáš další diel :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama