Osud pre Aki-chan 4/4

24. srpna 2013 v 22:29 |  Jednorázovky


,,Odteraz si moja.. Milujem ťa.." zašepká a pobozká ju do vlasov.. Zaspal..




"Sakura-chan.. Vstávaj.."



Zašepká mi niekto do uška a ja sa pomrvím a otočím na druhú stranu. Keď som ale schopná vnímať rozumne
rýchlo otvorím oči. Čo to bolo?! Posadila som sa a môj pohľad spočinul u Itachiho.

Oči mal zavreté, spal. Spokojne oddychoval. Usmiala som sa a dala mu neposlušný vlas, ktorý mu padal na tvár, za
ucho. Pomrvil sa a jeho ruka šmátrala po vankúši.. Po chvíli si uvedomil že tam neležím a rýchlo sa posadil. Je taký rozkošný!!
Spokojne sa usmial keď zistil že som stále u neho. Natiahol ku mne ruky a pritisol moje telo na jeho.. Stále nebol oblečený. Začervenala som až za uši.

"Itachi?" spýtam sa ho.. No jeho hlas som nepočula. Vzdychla som si a objala ho silnejšie. "Nechápem to.
Nechápem to, Itachi. Urobila som všetko a tvoj hlas sa nevrátil.. Ja už neviem, čo mám robiť.." zašepkám.
Slza z môjho oka mu padla na krk a pomali stekala.. Vzdychla som na jeho pokožku, keď som nepočula jeho hlas..
On ma len hladil po chrbte a tým mi spôsobil zimomriavky. Cítila som ako mu bije srdce. Bolo to upokojúce.
Trochu ma od seba odtiahol a zadíval sa mi do očí.
"Prepáč." povedal. Vyvalila som oči a pootvorila som ústa. Radostne som sa mu hodila okolo krku a tuho ho objala. "Sakura.. Mala by si vedieť.." chcel niečo povedať ale ja som sa od neho odtiahla a pobozkala ho.

V.S- Už si priznáš že ho miluješ?
S- Milujem!
V.S- Povedz mu to!
S- Nebude to blbé?
V.S- Blbá si tu iba ty. Notak hovor!!


"Milujem ťa." zašepkám medzi bozkami, ktoré mi neobetuje s takým elánom, ktorým sa nabitá ja.
Ale mne to nevadí. Trochu som sa odtiahla pre nový kyslík a usmiala sa na neho.
Čakala som vyznanie lásky no on ma iba pozoroval. "Je niečo zlé?" spýtam sa ho nechápavo. Spravila som niečo?!

"Klamal som ti.." povie po pár minútach pozerania si do očí. Vyvalím oči.
"Čo?" spýtam sa hneď a otiahla som sa od neho.
"Nebol som chorý.. Síce tie škrabance na hrudi som mal z boja ale inak som bol zdravý." povie. Celý čas sa mi díval do očí. Preglgla som a snažila sa nabrať vzduch. On mi klamal!
"Ako si mohol?" šepnem a z očí sa mi spustia slzy.
"Nie! Neplač! Hlavne to nie.." Itachi si ma k sebe privinie do objatia. Snažila som sa odtiahnuť ale jeho stisk bol príliš silný.
"Prečo?" poviem medzi vzlykmi.. Cítila som ako sa mi chystá niečo povedať ale vtedy niekto rozbil okno, ktorého
črepiny skončili na podlahe.
"Sakura-chan! Konečne sme ťa našli!" vyvalila som oči, ktoré sa práve stretli s modrými môjho tímového priateľa.
"Naruto?" pošepnem a snažím sa od Itachiho odtiahnuť no on ma zo svojho zovretia nepúšťal. Svaly sa mu napli ale na tvári sa mu neobjavilo tak vyditelné prekvapenie ako u mňa.

Naruto napriahol kunai na Itachiho..

"Uhni, Natuto!" zaznie hlas a pred Narutom sa objavil Sasukeho. Jeho pohľad zabíjal. Itachiho so zapol sharingan a zrazu nebolo vôbec vidno že títo dvaja muži v tejto miestnosti sú bratia.
"Ochránim ťa.." šepol mi do ucha Itachi a vstal. Nebol nahý, ako som si myslela. Mal na sebe čierne nohavice
ale hruď mu nič nezakrývalo. Moje druhé ja nebralo na vedomie situáciu a nadšenie vypískla.
Nevedela som čo mám robiť. Cítila som sa doteraz príjemne keď som mala na sebe iba obtiahnuté biele tielko bez podprsenky a biele nohavičky. No teraz mi to na sebavedomí nepridalo. Mala som chuť prehodiť cez seba bielu
perinu a schovať sa pred svetom.
"Vy dvaja nemôžete počkať až vám dám rozkaz, však?" otočili sme všetci pohľad na Kakashiho, ktorý stál neďaleko
Naruta. Zamračila som sa. Toto nedopadne dobre.

"Kakashi-sensei tu ide o Sakuru-chan!" povie Naruto a ukáže na mňa prstom. Predo mnou stále stojí napol nahý Itachi. Cítila som sa trápne. Veľmi trápne.
"Prišli sme ťa zachrániť Sakura-chan!" usmial sa na mňa Naruto a chcel sa ku nám priblížiť.
"Opaváž sa prísť čo i len o krok bližšie." povedal Itachi. Jeho hlas bol vyrovnaný a pokojný no videla som ako
zaťal päsť. Na akú stranu sa mám postaviť? Sasuke a Itachi sa prepalovali sharinganom.
Zrazu sa ale na seba rozbehli bez brane! Udierali sa pestami a kopancami. Chcela som sa ku ním rozbehnúť
ale Naruto sa predomnou objavil a chytil ma za pás.
"NIE!! Pusť ma!"môj výkrik sa ozívalako ozvena. Itachi sa na mňa otočil ale to nemal robiť Sasuke ho udrel a
on odletel na druhú stranu izby a narazil do steny kde nechal veľkú dieru. Zviezol sa na zem a Sasuke sa ku nemu začal približovať. "Naruto! Pusť ma!! Prosím!" zrieskla som mu do tváre keď si Sasuke vytahoval meč. Z očí sa mi pustili slzy.
Bolo mi úplne jedno že mi Itachi klamal o chorobe! Bála som sa o neho! Veď ho milujem! Sakra!
Naruta ma stále držal a oprel si hlavu o moje rameno.
"Prepáč, Sakura-chan.. Mohol ti ublížiť." zašeptá mi do ucha a po plece mi spadla jeho slza. "Bali sme sa o teba.." povie.
"Neublížil mi! Prosím!! Naruto! MILUJEM HO!" zakričím mu do oči. Naruto preglgne. Každou sekundou môže byť Itachi mŕtvi. Musím niečo spraviť.
Uvoľnila som ruku a následne som udrela Naruta silou do brucha. Nebola to slabá rana. Spadol na posteľ za nami..
"Prepáč, bratček." zašepkám zničene a rozbehnem sa. Kakashi a Sasuke stoja pred Itachim, ktorý sedí na zemi.
Z úst mu tiekol pramienok krvi.

Skončila som pred neho v obrannej pozícii. Sasuke sa zamračil ale jeho pohľad sa nezmenil. Stále mal v očiach zabíjanie. Zamračil sa na mňa ešte viac keď uvidel že neodstúpim.
"Choď preč!" povie mi tvrdo.. "Inak ťa zabijem!" povie. Z jeho hlasu som cítila iba zlobu.. Nič viac! Zmrazilo ma.

V.S- On už ten Sasuke, ktorého sme poznali.
S- Máš pravdu. Ale teraz musíme bojovať, za Itachiho!
V.S- Veď ti klamal, Sakura! Nechápeš to!
S- Chápem to.. Ale ja ho aj cez to všetko milujem..

"Sakura! Máš poslednú možnosť!" povie chladne. Záporne pokrútim hlavou. Kakashi sa postavil predo mňa.
"Ukľudni sa, Sasuke!" povie mu. Viem, že sa snaží zachrániť situáciu ale nepodarilo sa mu to. Na oblohe sa
objavili prvé kvapky dažďa.. Sasuke vyštartoval a odsotil Kakashiho z cesty. Nemala som žiadnu zbraň iba odhodlanie chrániť ho.. Iba to.
"Sakura..Nie!" Itachi ma stiahol na seba presne v pravý čas keď ma mala zasiahnuť Sasukeho päsť, ktorú si narazil do steny nad nami. Bolo počuť puknutie zo silného nárazu. Itachi si ma zobral do náručia úplne a premiestnil sa somnou.
Stáli sme na daždi. Itachi sa chcel rozbehnúť ale pred nami sa objavili desiatky ANBU bojovníci.
"Drž sa ma, láska." pošepne mi. Vyvalím oči..
"Veď ja som v poriadku!" poviem mu z ostra. On sa iba usmeje a pritúli si ma viac k telu. Uvedomovala som si že som pred nimi iba v spodnom prádle s bielim tričkom bez podprsenky ale bolo mi to jedno. Objala som ho okolo krku.
Pred nás skočili môj bývalí tým.. Nemusela som vidieť Narutovi do tváre aby som vedela že sa na mňa za to čo som mu spravila nehnevá. Kakashi nevedel na koho stranu sa má postaviť a Sasuke bol.. Zabijak. Jeho oči ma desili..



"Daj ma dole."poviem mu. Pozrie sa na mňa.
"Nie.."zašepká urážlivo.
"Itachi!"poviem.. Musím mu pomôcť. Musím.
"Budeš sa držať u mňa?"povie nakoniec. Usmejem sa. Vždy sa budem diviť že i v túto situáciu som sa dokázala usmiať. Zložil ma na zem.. Všimla som si že že si zapol sharingan. Teraz ma aj on desil. Ale inak ako Sasuke..




"Sakura-chan.. Poď k nám." povie Naruto. Stále ma chce zachrániť.
"Nie." zašeptam a sklopím oči.
Nie. Nechcem sa pridať na ich stranu. I keď mi Itachi klamal. I keď ho poznám iba pár týždňov ale mám pocit že som našla domov, ktorý som v Konehe už necítila.
Naruto sa na mňa stále prosebne pozeral. Čo mám sakra robiť! Z očí sa mi spustili slzy..




Sasuke znova na nikoho nečakal a rozbehol sa smerom k nám s mečom. V očiach mal iba zabíjanie. Prahol po krvi.
Naruto na neho kričal aby zastal.. Kakashi dával znamenie ANBU aby neútočili. Itachi ma stiahol za seba a odrazil Sasukeho útok. Kopol ho do ruky, v ktoréj držal meč. Vypadol mu z rúk. Itachi vrazil Sasukemu a ten od nás odletel no hneď sa postavil na nohy.

Nikdy som nevidela takýto zápas aký som uvidela u Uchihov. Bojovali tvrdo. Nešetrili sa. Bolo ale stále vidno že mladší súrodenec zaostáva..

Niekto ma ale chytil za ruku. Zľakla som sa a otočila sa.. Moje oči sa stretli s tými modrými.. Objal ma potom ma pobozkal
na čelo.


"Naruto?" spýtam sa keď sa odtiahnem. Cítila som zimu.. Stále na nás padal studený dážď. Moje telo bolo už ľadové. Naruto si dal dole už premočenú bundu. Vďačne som sa usmiala a bundu si obliekla.
"Sak.. Vráť sa k nám." povie. V jeho hlase bol počuť smútok. Chýbali mi.. To je pravda ale moje srdce je šťastné iba keď je s Itachim.. Pozriem sa na neho.. Stále zúrivo bojoval. Ale bolo vidno že ma kútikom oka pozeral. Naruto mi dá ruku na líce a otočí si ma tak aby mi videl do očí.
"Musíš sa vrátiť." povie.
"Nemôžem.." vzdychnem a z očí sa mi spustili nové slzy, ktoré ale neboli vidieť koly dažďu.
"Dôvod?"
"Milujem Itachiho." poviem rozhodne a moje oči sa stretli s modrými.. Svojím spôsobom ma ukľudnujú no moje srdce by sa najradšej pozrelo a bojovalo po Itachiho boku.

"Ako sa dokážeš zamilovať do neho?!" zvrieskol nahlas. Vydesila som sa. Nikdy som v jehpo očiach nevidela zlobu až doteraz. Predomnou nestál ten starý Naruto, môj bratček. Stál tam iný Naruto. Akokeby kópia Sasukeho. Taký krutý.
V tú chvíľu som bola v náručí Itachiho. Premiestnil nás...

Ocitli sme sa pred domom.. Itachi sa zrútil na zem, zľakla som sa a chytila ho.
"Itachi!" jeho meno mi vypadlo z úst. Podoprela som ho a vydala som sa na verandu domu. Sadol si na schody.. Až teraz som si všimla že je celý dobitý. Modriny na tvári a z pery sa mu púšťala krv.
"Sakura.. Ja.." zachrapčal. Snažil sa hovoriť ale nešlo mu to.
"Nenamáhaj sa.. Ja ťa vyliečim." povedala som mu a priložila som mu dlane na tvár, z ktorých sa rozžiarilo zelené svetlo. Vyliečila som mu zranenia na tvári. Ešte včera by som sa červenala pri možnosti dotknúť sa ho.
"Mali by sme sa ísť niekde ukryť." zašepkala som mu. Stále som mala na sebe Narutovu bundu..
Prečo? Prečo sa tak zachoval?
"To je môj dom." povedal. Reč sa mu zlepšila ale musela som sa pozrieť či nemá i vnútorné zranenia.. Itachi sa začal zdvíhať. "Poď, nachladneš." Usmial sa na mňa. Neverila som vlastným očiam! Práve ma zachránil, bojoval za mňa.
"Itachi.." zastavila som ho v polke cesty a chytila ho za ruku. "Ďakujem.." pošepnem. Usmeje sa a pritiahne si ma k sebe. Objal ma.
Rozplakala som sa mu v náruči..
"Prečo??" vzlyknem mu do náručia. Cítila som jeho dych. Cítila som z neho lásku.. domov.
"Neviem.. Ale viem že už nikdy nebudeš sama. Už nikdy." odtiahol sa odo mňa a pobozkal ma. Cítila som z jeho bozkov lásku, ktorú som už dlho potrebovala.
Celý ten čas som chcela chrániť Naruta, ktorý ma opustil. Celý čas som si hovorila že som s Itachim iba koly nemu.. Nie. S Itachim som bola koly láske.

A tá trvá dodnes.


Do Konohy som sa už nikdy nevrátila.. Ostala som žiť s Itachim neďaleko od Hmlžnéj. Zo začiatku sme si museli
dávať pozor aby nás neodhalili..Ale nakoniec to vzdali. Asi si myslia že som umrela.
Ale nevadí mi to! Mám úžastných dvoch synov .. Ayaka a Sóru. Itachi opustil akatsuki a venuje sa iba nám. Čo viac si môžem priať?

Nič neľutujem. Som rada že som ochutnala zakázané ovocie.

___________________________________________________________________________________________________________

Plačem T,T .. Táto poviedka ma sakra bavila! Cítila som sa dobre že som napísala niečo takéto! Presne toto som chcela :3 Od začiatku :3 ale chcem sa spýtať hlavne na názor Aki-chan :)! Zmenila by si niečo?

Chcem sa ospravedlniť že moja aktivita na blogu sa znížila. Nebudem opisovať prečo :P ale chcem povedať to že som bola s vami každý deň. Každý deň som sem zašla a písala túto poviedku, hľadala obrázky -,- Viete aké je to ťažké? :D Kedže si vymyslím i tu najzložitejšiu tému n,n
Ďalšia poviedka bude pre Hin ero! :D Ťešte sa :3 .. Budem sa snažiť písať,písať,písať a robiť Vám radosť a priniesť hlavne oddych :)
  • Arigato za každý komentár a hviezdičku :3
Názor?:3
vaša Kajka-chan

 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Aki-chan | Web | 25. srpna 2013 v 8:31 | Reagovat

Milá Kajka-chan bolo to krásne dokonalé ja milujem keď sa napíše čo sa stalo o niekoľko rokov neskôr. Arigato za poviedku  je naozaj krásna nič by som na nej nemenila.

2 Fejfarka | 25. srpna 2013 v 11:50 | Reagovat

Uzasna povidka :) malem jsem se rozbrecela :) nadhera pises uzasne :)

3 Citruštek | E-mail | Web | 25. srpna 2013 v 12:55 | Reagovat

Celkom ma naštvalo, že sa to nedalo tak dokopy, že by boli v Konohe a boli by si za dobre, ale to by bol asi príliš dokonalý koniec, takže aj napriek tomu je to naozaj úžasné, až na tie niektoré preklepy a menšie chybičky, ale inak naozaj veľmi pekná poviedka, stručná, pestrá, takže naozaj chválim :-)

4 hin | 25. srpna 2013 v 12:56 | Reagovat

krasa skoro som sa rozrevala :-D

5 Viola | E-mail | Web | 26. srpna 2013 v 1:23 | Reagovat

5 Hviezdičiek Kajka-san ^^ Arigato a hlboká, úctivá poklona.. čelo na zemi :D Nemám slov! On to predstieral! No tééda! :-D Júúú mám chuť iba pískať, výskať.. už by som 20 minút mala spať ale nie .. kukla som si ako vždy pred spaním tvoj blog a pozerám, že si pridala novú časť! :D Tomu sa nedá odolať .. Milujem tvoje poviedky! :-D Ešte raz ARIGATO!!! ^^

6 Misha | E-mail | Web | 26. srpna 2013 v 9:51 | Reagovat

krásná povídka...moc moc se mi líbila...bylo to dojemné....někdy jsem se u toho málem i rozbrečela
u mě máš 5 hvězdiček :-)

7 Zuzu | Web | 26. srpna 2013 v 17:36 | Reagovat

Wow no to je pecka :D Dojemné.. a majú dvoch synov.. Chuda Saky su na nej zavysli traja chlapy :D

8 Tete vs Saky | 2. září 2013 v 9:05 | Reagovat

Nádhera *smrk* práve som sa vrátila z dovolenky ani nie pred pol hodinkou a hned som zapla pc a šla na tvoj blog a ako vidím stálo to za to  úžasná poviedka Kajka-chan °° idem čítať dalšie ;-)

9 Týna | 7. ledna 2014 v 23:50 | Reagovat

Já sem asi natvrdlá nebo já nevím :D .. Tahle povídka je teda na jaký pár? :D .. Sasusaku nebo Itasaku :D

10 Nella | E-mail | 28. června 2014 v 20:48 | Reagovat

[9]:Itasaku :-D

11 Bori | Web | 4. února 2016 v 4:38 | Reagovat

Dokonalá povidka jsem strašně ráda, že jsem si ji mohla přečíst. Pár Itachi Sakura je pro mě v poslední době na prvním místě a kvalitních povídek je fakt málo. Bori

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama