Bubáčikovia, znova sa Vám hlásim a je mi ľúto, že Vás tak
šeredne zanedbávam.
Súťaž je už dávno za mnou a dopadla nad moje očakávania.
Arigato za podporu!

Forgive me ..Sakura. 3/3

12. července 2013 v 18:42 |  Jednorázovky


,,Príjmam misiu Tsunade." povedala som rozhodne. Urobím všetko pre moje dieťa.




Tsunade sa na mňa usmiala a prikívla... Niečo sa vedľa mňa pohlo, ráchlo som vstala.
,,Hlavne buď presvečivá." povedala pokojne Tsunade a peršla k posteli.. Chytila som si bruško a pozerala sa
ako Tsunade hovorila jeho meno.
Nemám z tohto dobrý pocit. Ale keď to pomôže môjmu babätku! Spravím všetko aby sa chorobe Uchiha klanu vyhol
i keby som mala Sasuke zabiť. Ano,možno..
Zahryzla som si do pery a sledovala ako Sasuke zaklipkal viečkami následne ich otvoril.

,,Som veľmi rada že si sa vrátil." povedala Tsunade uprimne. Horko som zdvyhla pravý kútik úst. Tsunade je veľmi dobrá herečka. Zato ja sa trasiem a stísam ruky v päsť v mojom doktorskom plášti.
,,K-de je?" zachryplal Sasuke.. Jeho hlas sa triasol a na hlasitosti to nebolo veľmi dobré.
,,Kto?" spýta sa Tsunade a povitiahne obočie.
,,Sak-ura." zašepká nemo. Nevidí na mňa.. Tsunade mu bráni vo výhlade. A momentálne je to aj dobré.

Ako si to vôbec predstavuješ??

Ozval sa môj vnútorný hlas. Ale ja sama nemám odpoveď na túto zložitú otázku.. Preglgla som. Zvládla to Tsunade
tak prečo by som to nezvládla ja?
,,Som tu Sasuke-kun." povedala som nahlas. Mala by som asi plakať že sa konečne prebral. No nič. Vôbec nič.
,,Ano,Sasuke. Nemaj strach.. Sakura ťa skontroluje i zamňa. Asi si máte povedať viac." poznamenala rýchlo Tsunade. Pri odchode mi dala tajné znamenie že to nemyslela vážne. Zhlboka som sa nadýchla a prešla som k jeho posteli.
Jeho čierne oči sa presunuli sa mňa. Asi si myslel že s ním dám niaky blbý "zamilovaný" pohľad. Nestalo sa. Zobrala som do rúk tabuľku kde zapisujeme lieky a zdrovotný stav pacienta. Z kapsy som vybrala malú baterku.
,,Budem ti musieť zasvietiť do očí." povedala som.. Prikívol. Sadla som si na posteľ a nahla som sa nad ním. Keď som mu chcela chytiť viečko a nadvyhnuť ho trochu nahor zastivala ma jeho ruka.
,,Sakura.." zrazu mal hlas úplne v poriadku!! Žeby to hral? Než som stihla niečo najmietať jeho pery som mala nalepené na svojich. Znova som cítila tú jeho originálnu chuť pier, ktoré sa ma nechceli pustiť.

Sústreť sa! Sakura!

Napomenul ma môj vnútorný hlas. A ja som začala spolupracovať. Myslela som si že mi to príde nechutné,hnustné..že mi ztoho bude na zvracanie.. No naopak. Bolo to až príliž krásne,nežné,hrejivé.
Musela som to zastaviť. Odtrhla som sa od neho a nadýchla sa. Stále mal zatvorené oči a dýchal z hlboka.
,,Sasuke. Musím ti zasvietiť do očí. Otvor ich!" prikázala som mu a chytila som sa za bruško.. Kopol ma.. Moja dcérka alebo chlapček ma kopol.
Nechcela som zatiaľ vedieť čo to bude. Chcela som sa prekvapiť .. no teraz ma predstava že viem čo čakám docela lákala. Velmi lákala.
Sasuke otvoril oči a usmial sa na mňa. Tak uprimny úsmev som u neho nikdy nevidela.. Zapla som baterku a posvietila som si.. Celý čas sa na mňa pozeral!
,,Pozri sa dole." povedala som mu. Jeho pohľad mi vadil. Taký skúmavy.Počúvol ma.. Keď som chcela oložiť baterku všimla som si tenkých žiliek,ktoré mal úplne hore. Zdesilo ma to.
,,Deje sa niečo?" objímol ma jednou rukou okolo pásu a druhú položil na bruško. Bolo to hrozne príjemne ale teraz ma zaujímala len vec,ktorá sa mu objavila v oku.
,,Nie.." zaklamala som a odložila baterku. Vstala som a rýchlo spravila potrebnú lekársku prehliatku už ostávalo ho iba popočúvať.

,,Zdvyhni sa." povedala som.. Počúvol ma a sadol si. S ťažkostami ale dokázal to.Na bruchu mal obvaz, ktorý mi znemožnil pozrieť sa na ranu..Všimla som si škrabance na hrudi a na chrbáte.. Mala by som byť dobrá manželka,nie?
,,Saku-" chcel zas niečo povedať na skočila som mu do reči.
,,Vyliečim ťa. Nesieš pri to ale rozprávať." povedala som rýchlo a sadla som si za neho. Z mojích rúk začala žiarliť zelená farba.. Priložila som ich na jeho chrbát. Mal šrámi po boji.. Jedná z nich sa tiahla až dopredu na hruď. Presadla som si teda pred neho. Nevydržala by som stáť. To jediné sa bábu nepáčilo.
Keď som mu liečila rany na hrudi, ktorá sa vôbec nezmenila! Bol ešte viac svalnatý! Preglgla som. Sasuke sa uškrnul a prehodil nohy tak aby som nevedela utiecť. (turecký sed).. Ruky položil na moje stehná. Hladkal mi ich.
,,Už ťa to nebolí?" spýtala som sa provokatívne. Tento pohyb musel byť veľmi vyčerpávajúci dokonca i na neho.
,,Nie.. Sakura." zachriplal. Zadýchal sa..
,,Aha.." nemala som čo dodať. Jeho paličatosť a to že chce všetko dokázať ma štve! Chce byť všetko!

Ako plynuly dni.. Mesiac..

Neviem čo mám robiť! Bývam zase v jeho dome.. Vyzeráme ako štastná rodinka,ktorá sa zas dala dokopy a čaká nového člena. Ľudia sa na nás pozerali s úctov v očiach. Musela som sa správať štastne,pokojne.. Bol to ten najtažší mesiac.. Pre mňa a malú.. Ano! Malú budem mať dievčatko.. Mám už aj meno.. Akira.. Meno mojéj babičky.

,,Sakura? Kde si?" Sasukeho hlas ma zobudil z premýšlania nad postielkou.. Otočila som sa na manžela.. Mal na tvári ako vždy hrejivý úsmev.. ,, Hľadal som ťa.." zašepká a prejde ku mne. Otočím sa naspäť dopredu. Viem čo príde.. Dlhé romantické ovjatie.. Kde jeho ruky spočínú na mojom brušku. Stalo sa to!.. Zase v jeho náručí. Pobozká mi krk.

Je ale zaujímavé že mi nevysvetlil tú podstatnú vec. To je že ma podviedol.
Zhlboka sa nadýchnem a vytrhnem sa z jeho objatia. Prejdem až k prahu izby.
,,Chceš zohriať večeru?" spýtam sa.. Usmeje sa a záporne pokýve hlavou. Prikívnem a vydám sa do obývačky. Sadnem si na gauč a nohy vyložím na stolík.. Niekto,Sasuke, ma pobozká na krku. Zakloním hlavu. Musím myslieť na to že toto všetko je iba misia. Nič vážne.. I keď som sa snažila presvečiť ho že na izbu pre Akiru je skoro. Nepočúvol ma. Jeho vec!
,,Je ti zle?" spýta sa a sadne si vedľa mňa a ja prikívnem. I keď mi není zle nemôžem mu predsa povedať pravdu..
,,Trocha." posunie sa trošku dozadu a chytím si bruško.
,,Tá nám dáva zabrať." usmial sa.
Háh. Kto jú má v bruchu ja či ty?!
Usmiala som sa trpko a musela som si zahryznuť do jazyka aby som mu to nevykríkla do jazyka. Teraz alebo nikdy!
,,Sasuke.. Môžem sa niečo opýtať?" spýtam sa nesmelo.. Usmeje sa a prikívne.. Nato ma objíme jednou rukou okolo krku a druhou mi chytí ruku,ktorú som mala položenú na brušku. To mi na odvahe nepomohlo...
,,Pýtaj sa všetko..Som tu pre TEBA.." zašepká ale zdôrazní posledné slovo. Preglgnem a polknem. Robím to pre malú!
,,Mal tvoj klan niake choroby prenášané z generácie na generáciu?" opýtala som. Zarazil sa a pozrel na mňa.
,,Myslíš si že by som mohol niekoho nakaziť?!" spýta sa podráždene Odtiahol sa odomňa.
,,Nie.. Ja len chcela by som to vedieť." poviem a pozriem sa mu do tých čiernych oči.. Preglgol.
,,Sakura.. Nemáš sa čoho báť.. Sú to iba nezmysly! To čo sa o našom klane hovorilo.."povedal a pohladkal ma po ruke..
,,Aha.." pípla som.
,,Ty nenosíš prsteň?" ach,nie! Všimol si to!.. Nervózne som sa zasmiala.
,,Nie." povedala som.. ,,Teda nosím len som si ho dala dole .. Uh,umývala som riad! Ale vieš Sasuke.. keď som ti robila vyšetrenie tak som videla v tvojom oku malé žilky.. Ja-" ani ma nenechal dohovoriť..
,,Aha. Mohla si mi to hneď povedať. Ako to mám povedať... Má to každý z klanu Uchiha." povedal rýchlo. Pootvorila som ústa. To som sním ani nemala ostávať! Do riti!
Rýchlo som sa postavila.. No niečo dalšie sa mi akokeby pohla v bruchu.. Vykríkla som.. To nemôže byť Akira!..
,,Deje sa niečo?" opýta sa ma.. Rýchlo sa postaví a zachytí ma.
,,NEDOTYKAJ sa ma!!" vykríkla som sa neho. Vykolajene sa na mňa pozrie.
,,Ja.. Vezmem ťa do nemocnice.." než som stihla niečo zamietať stál na chodbe a ja v jeho náruči. Tá bolesť sa zvýšila!!
,,Au!! Daj ma dole!!" kričala som. Z očí sa kotúlali guľaté slzy veľkosti hrachu.. Ako keby sa mi niečo bilo v bruchu!

Nenazdala som sa a už som ležala na izbe.. Za ruku som držala Sasukeho.. Kričala som o život.Prišla Tsunade.. Videla som ju rozmazane..
,,Čo sa deje?!" zakričala som a prehla sa v bolestiach. Ich hlasy som počula vzdialene.. Vraveli že sa nemám hýbať!! Im sa to povie!
Niekto mi nadvyhol tričko a nalial na brucho niečo studené.. Odpadla som..

.
.
.

Zobudila som sa .. Slnko už svietilo .. Zažmurkala som a snažila sa zaostriť .. To sa mi ale podarilo až na 5 pokus.. Bola som v nemocničnej izbe.. NIč ma nebolelo.. Cítila som sa skvelo.. Až dovtedy pokým sa vo dverách neobiavila Sasukeho tvár. V rukách držal kyticu červených ruží..
,,Je ti už lepšie,Sakura?" spýta sa ma s úsmevom na perách.
,,Čo mi bolo?" spýtam sa na rovinu chladným hlasom.
,,Máme dvojičky." povie štastne. Vykulila som oči.
,,Čože?! To není možné veď mám mať iba jednu dcérku!" poviem a chytím si bruško.. Dobre,poslednú dobu sa mi zdalo že mi bruško narástlo ale dvojičky to nie! .. Situáciu v izbe zachránila až Tsunade.
,,Tsunade? Je to pravda?" spýtam sa hneď ani nestačila zavrieť dvere. Prikívla a prešla k mojéj posteli.
,,Máš dievčatko a chlapčeka,Sakura.. Chlapček sa skrýval za sestričkou celý čas! Ale ako si sa prudko postavila,donútila si ho zmeniť polohu." zasmiala sa štastne. Vyjavene pozerám naprv na Tsunade potom na bruško..
,,Ja mám dvojičky?" hovorím si štastne a pohladkám si bruško.. Sasuke ku mne príde a pobozká ma do vlasou..
,,My máme dvojičky." povie štastne a položí si ruku na bruško. Zamračím sa a odsuniem jeho ruky.
,,Končíme. Sasuke, deti budú len moje!" poviem ostro.
,,Č-o?" zakoktá sa Sasuke.. Tsunade toto všetko pozorovala.
,,Sú to moje deti. Ty niesi ich otec.. Už nie." poviem a posadím sa..
,,Sú aj moje deti! Mám na ňe právo!" povie Sasuke a zamračí sa. Uchechnem sa.
,,Sasuke...Sasuke.. Podviedol si ma a po tom všetko myslíš že ti odpustím?!" poviem a zadívam sa von oknom..na Konohu..
,,Ja..." chcel niečo povedať ale prerušila ho Tsunade.
,,Sakura má pravdu.. Sasuke." povie. V téj chvíli som bola rada že je v izbe a podporí ma vo všetkom!

Nezaslúži si moje deti.. Nezaslúži si mňa..

Itak ho miluješ..

Môj vnútorný hlas sa asi zbláznil.. Ale moju pozornosť už nepútala Konoha,ktorú som sledovala z okna,ale Sasuke,ktorý si predomňa kľakol..Sám Uchiha Sasuke si kľakol na kolená.. Chytil mi ruku..
,,Prepáč mi to..Sakura..Bola to chyba,ktorú nemôžem vrátiť späť.. Karin som zabil hneď po tom.. Svoj žiaľ som utápal na misiách... Ja.. Prepáč mi to.. Sakura.. Milujem teba! Milujem naše deti.. Milujem našu rodinu.. Prosím nedovoľ aby som prišiel aj o TO!...PREPAČ!" rozplakal sa..

___________________________________________________________________________________________________________

Som hrozne zlá :D.. MUHAHA :D Koniec si môžete domyslieť sami -,-.. Uprimne keď som zistila že táto poviedka by mala byť i na viac ako 3 časti začala som o sebe pochybovať... Ale hádam sa to niekomu páčilo :3 A dúfam že som niekomu vylepšíla deň!

Názor?:3
vaša Kajka-chan
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ita-chan | Web | 12. července 2013 v 18:57 | Reagovat

názor pěkné :)

2 Janča-san | Web | 12. července 2013 v 19:07 | Reagovat

momentálne neviem, že aký koniec si mám domyslieť :D či zlý alebo dobrý :D ale inak pekná poviedka :)

3 Michyseji | Web | 12. července 2013 v 23:49 | Reagovat

Ak ti mam pravdu povedat nevedela som si predstavit koniec ale rozne by to chcelo este aspon jednu cast je to az moc otvorene.neviem si tam nic zaraditt a tak strssne sa mi pacila tato jednorazovka :)

4 Aki Uchiha | Web | 13. července 2013 v 11:03 | Reagovat

Celkom pekné len škoda,že si to nechala také až príliš otvorené.

5 Viola | E-mail | Web | 14. července 2013 v 12:01 | Reagovat

No mne to deň rozhodne spríjemnilo Kajka-san! ^^ Nádhera!
Úúú Sasuke pykaj! :D:D muhahaha ^^ Arigato gozaimasu :3
Krásna poviedka.. ako vždy n.n

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama