Bubáčikovia, znova sa Vám hlásim a je mi ľúto, že Vás tak
šeredne zanedbávam.
Súťaž je už dávno za mnou a dopadla nad moje očakávania.
Arigato za podporu!

Odpusť!2

2. ledna 2013 v 21:40 |  Odpusť! ( dokončená)
Táto poviedka bola upravená!
Má skoro rovnaký dej ako predtým ale predsa je iná,vylepšená! Prosím tých, ktorí sa pred tým vyjadrili aby napísali i teraz svoj názor.
ARIGATO!


Vyvalila som oči a naďalej sledovala jeho. Naruto bol tak tiež šokovaný! Zamyslene na nás pozeral, vyzeralo to akoby nás skúmal. Pozeral sa na nás divným pohľadom, pod ktorým som sa cítila ako nahá.
Odvrátila som od neho tvár. Ako sa opovažuje po toľkých rokoch sa znova ukázať! Pche! Že mu nie je hanba!
"Sasuke.." zašeptá Naruto a ešte stále s otvorenými ústami pozerala na samotnú Tsunade, ktorá úpenlivo sledovala čo sa bude diať ďalej. Zamračila sa keď uvidela môj pohľad plný emócii. Do čerta! Uvedomuje si do akých problémoch môže priviesť obyvateľov Konohy?!
"Prečo si tu?" otočila som sa neho. V očiach som uvidela črty prekvapenia, no s jeho ľadovou fasádou to ani nehlo. Stále bolo z neho cítiť aký je chladný. Naruto sa ku mne otočí. Zrazu mu došlo že už nie sme deti. Bolo vidieť ako sa Narutova tvár spevňuje, pôsobil ako vodca. Nenechal sa už ničím prekvapiť a pristúpil ku mne. Otočil sa ku Sasukemu.
"Odpovedz." Povedal mu tvrdšie. Musela som hrdo vztýčiť tvár, som na neho hrdá! Uchiha sa uškrnul a pobavene nás sledoval.
"To čo ste si obaja želali, nie? Vrátil som sa." Premeriavala som Si ho pohľadom.
"Vy to dovolíte, Lady Tsunade?" Prehovorila som k nej no neotočila som sa na ňu. Počula som ako si povzdychla. Až teraz som na ňu otočila svoj pohľad. Ruky si skrížila na prsiach.
"Nechám to na vás dvoch. Keď poviete že môže ostať, ostane. Keď poviete aby odišiel, tak odíde." Povedala. Nemohla som prepočuť akým unaveným hlasom tú vetu povedala. Tvrdé rysy tváre mi opadli. Viem, že Naruto a Sasuke ju určite vidia ako silnú ženu, ktorá toho mnoho dosiahne.. No ja vidím múdru a silnú starú ženu, ktorá túži iba po miery a pokoji. Preglgla som a zadívala som sa na Naruta. Videla som, že je poctený no mňa to netešilo, ba naopak ma desila predstava, čo by sa stalo keby sme sa rozhodli tak ako si to Sasuke neželá.
"Tak?" Spýta sa Sasuke a pristúpi ku nám. Zastavil sa až krok od nás. Snažila som sa nebrať jeho prítomnosť tak, ako keď som bola malá. Snažila som sa! No začala som si klepkať končekmi prstov o stehná, čo robím keď som nervózna. No Naruto ma zachránil. Po pár sekundách ma chytil za lakeť a zatiahol za seba. Cítila som sa lepšie keď som nebola v jeho blízkosti.
"Keď poviem nie?" Cítila som zlobu v Narutovom hlase.
"To nezáleží len na tebe. Záleží to aj na tom malom dievčatku, ktoré si ochranársky schoval za chrbát. Žeby nám Sakura vôbec nevyrástla? Stále ju musí niekto ochraňovať?" To bol ten najarogantnejší hlas, ktorý som od neho počula. V tele sa mi rozprúdila nová energia, ktorú vypustila zlosť. V sekunde som ho držala za krk pritisnutého na stene. Kútiky úst sa mu roztiahli do úškrnu. Na moju pravú ruku, ktorou som ho držala za krk, priloží jeho ľavú dlaň. Prekvapilo ma akú teplú ju mal.
"Sakura!" Naruto pribehol ku nám a zozadu mi položil dlane na ramená. Prižmúrim oči a stále sa dívam do Sasukeho čiernych oči. Sasukeho dlaň sa začala hýbať po mojej ruke.. On ma hladká?!
"Pustíš ma?" Prehovoril ku mne ako k malému decku! Stále sa uškŕňal a sledoval moje správanie ako keby som bola jeho pokusný zajac, ktorý mu nemôže nič urobiť. Pomaly ho škrtím a on hovorí úplne normálne?!
"Nie!" Zamračila som sa.
"Sakura," zašeptá mi Naruto do ucha," pusť ho. Vyriešim to, dobre?" To sa každý zbláznil?!
"Nie! Nedovolím aby nám znova ublížil, rozumieš?!" Naruto si povzdychol.

Neviem ako, ale Tsunade stála vedľa mňa. "Pusť ho!"
Rozkázala mi. Zamračila som sa a pustila. Ustúpila som krok dozadu, no narazila som na Naruta, ktorý ma objal okolo krku. S skrytím úsmevom som sledovala akú spúšť som zanechala na jeho krku. Uškrnul sa na mňa keď si všimol môj skúmavý pohľad.
"Takže?" Spýtal sa nás pokojne...
"Dáme ti ultimátum, Sasuke. Tri mesiace budeš pod našou kontrolou. Súhlasíte Tsunade?" Prehovoril Naruto po chvíli pokojným hlasom. Tsunade prikývla a išla si znova sadnúť. Sledovala som jéj ladnú a elegantnú chôdzu. Takto sa má správať inteligentná žena, ktorá drží svoje správanie pod kontrolou. Zachovala som úplne inak. Síce som mu dokázala a hlavne ukázala svoju silu.. Ale, tak či tak.. Nepohlo to sním! Stále bol tak ľadovo pokojný a vyrovnaný. Do čerta s ním!
"Budete znova tým 7." Povedala Tsunade a oprela sa lakťami o stôl.
"My sme boli stále tým 7," zašeptala som a všimla som si ako sa Sasuke a Naruto usmiali," keď s nami bol Sai." Dopovedala som. Narutovi to úsmev na perách nezobralo, skôr prešiel k pobavenému úškrnu. No Sasukemu som vytmavila ten blbý úsmev z ksichtu! Zarazil sa.
"To je ten mladík, ktorý ma zastúpil?" Prečo mi táto veta príde od Sasukeho úplne hlúpa a smiešna? Mala som chuť mu povedať pravdu. To on nás nechal! To on nás opustil! A ešte sa diví že sme si za neho našli náhradu?! Netvrdím. S Saiom to nebolo vždy ľahké no.. POČKAŤ!
"Sai ostáva s nami, nie?" vyhŕkla som na Tsunade a striasla som z pliec Narutovu ruku. Tsunade pokrčila plecami.
"Je to stále na neho, Sakura, keď chce môže sa vrátiť do ANBU. Alebo ostanete. No myslím že to nebude nutné pokým Sasuke ostane." Povedala pokojne.
"Sama ste si odpovedala! Pokým Sasuke ostane! Do čerta! Vy ho nepoznáte?!" Zakričala som a frustrovane som rozhodila rukami. No pravú ruku mi niekto chytil. Otočila som sa na .. neho. Mračil sa na mňa jeho čiernymi očami.
"Ešte stále som tu! Tak o mne nerozprávaj takýmto tónom!" On sa mi vyhráža?! Uškrnula som sa nad ním.
"Akým tónom?! Ty si žiaden jemný a už vôbec nežný tón nezaslúžiš! Rozprávam sa o tebe tak, ako si sa ty ku nám správal, keď si samozrejme nedal nohy na ramená a nezdrhol si odtiaľto!" Zakričala som mu to rovno do tváre a hneď po tom som sa cítila ľahšia. Toto som mu mala povedať už dávno! Zaťal päste. "Chceš ma udrieť, Uchiha?! Poslúž si! Ale ver mi, že skončíš ešte horšie ako pred chvíľou na stene." Zašeptala som mu. Zrazu Tsunade buchla do stola.
"Do čerta, Sakura! Spamätaj sa! A ty Uchiha, pusti ju! Chováte sa ako malé deti! Jediný kto má z vás rozum je Naruto!" Zvrieskla. Potiahla som mojou silou ruku dozadu a tým ho donútila aby ma pustil.
"Idem do nemocnice, Tsunade. I keď silno pochybujem že tam niečo nerozbijem!" Povedala som naštvane a premiestila sa tak rýchlo že nestihla protestovať.

Sasukeho pohľad-

"Musíte ju pochopiť." Naruto pristúpil bližšie k Tsunade, ktorá sa zvalila do svojho kresla. "Viete predsa, že sme si veľmi dlho zvykali na Saia. Obľúbila si ho a návrat Sasukeho neberie tak ako vy a ja." Zamračil som sa. Môže, prosím, prestať hovoriť o tam chlapíkovi! Lezie mi na nervy a to ho ani nepoznám!
"Ja viem.. Ale bojím sa, že si na teba Sasuke, už nezvykne." Povedala a zadívala sa na mňa. "Mali by ste vy dvaja zapojiť mozgy a skúsiť vymyslieť niečo, čím by ste ju presvedčili, že dokážete byť stále ten istý tým 7." Dokončila. S Narutom sme sa na seba zadívali.
"Sasuke," začal Naruto tichým hlasom," stále keď na teba pozriem, vidím svojho priateľa. Aj po tom všetko čo si nám urobil v tebe vidím brata." Usmial sa na mňa no potom mu oči poklesli a úsmev pochabol. "No bojím sa.. Nemôžem dopustiť aby si znovu ublížil mne, Konohe ale hlavne Sakure. Povedz mi na rovinu. Chceš tu ostať?" Zarazil som sa.
"Chcem tu ostať." Povedal som. Tsunade sa trpko zasmiala.
"Vieme o tom, milý Sasuke, že si chcel Konohu zničiť. Si tu ako špeh? Pripravuješ sa na boj?" Zamračil som sa.
"Chcel som zabiť brata a potom zničiť Konohu. No Itachi mi povedal.. že chce iba mier. Musel som mu sľúbiť že Konohu nezničím. Nebojte sa, hokage, keby som chcel zničiť Konohu, tak by už ležala celá v popoly." Povedal som trpko.
"A čo Orochimaru?" Zaznela ďalšia otázka.
"Jeho som zabil ešte pred Itachim." Uškrnul som sa "Bol až príliš slabý."
Tsunade sa zhlboka nadýchla a vydýchla. "Koľkých si zabil z akatsuki?"
"Celkom málo. Iba troch. Viac som sa zameriaval, keď som bol ešte u Orochimara, na nové organizácie, ktoré kradli pre nás dôležité informácie." Zadíval som sa chvíľu na Naruta, ktorý si ma premeriaval divným pohľadom.
"Kde máš svoj tým Taka?" opýtal sa ma a trpko sa usmial. Pokrčil som ramená no vedel som kde sú.
"Viem že odišli niekde do Mlžnej." Povedal som s nezáujmom. No v duchu som sa chcel zasmiať. Ako Karin chcela ísť so mnou tu, do Konohy. Presviedčala ma tak, ako pred rokmi Sakura.. Chvíľu som prestal počúvať čo hovorí Tsunade Narutovi.. Sakura. Ako vtedy plakala a vyznala mi lásku. Pichlo ma pri srdci keď sa mi pred očami objavila ešte jéj decká tvár, v ktorej som sa vyznal ako v otvorenej knihe. No teraz? Jéj ženská tvár bola proti môjmu pohľadu obrnená. Doteraz ma pálil krk z jéj pevného dotyku.. Ach, bože, ja som taký blbec!
"Poď Sasuke! Ideme na ramen. Som hladný ako vlk!" Povedal Naruto a s úsmevom, ktorý sa mu rozťahoval od jedného ucha k druhému sme vyrazili od hokage.

V uliciach bolo plno obchodníkov, detí.. Všetko tak, ako som si to pamätal. Ľudia sa navzájom zdravili a usmievali. Rád by som to tu nazýval domov, no nemôžem. Keď si predstavím čo všetko musela moja rodina podstúpiť aby boli všetci šťastný a pohodový...
"Sasuke? Počúvaš ma?" Naruto do mňa drgol a ja som narazil do chlapa, ktorý išiel oproti mne.
"Hej! Dávaj pozor!" Zvrieskol na mňa ten chlap. Mal čierne vlasy zviazané dozadu a tak isto čierne oči. Mračil sa na mňa. Bol rovnako vysoký ako ja, no, možno o trocha nižší. Nemal som čas zareagovať ale Naruto to urobil.
"Prestaň Akio!" Povedal mu a zamračil sa na neho Naruto. Akio? To je jeho meno?!
"Lebo čo?! Nemal do mňa vraziť!" Rozhodil naštvane rukami okolo seba až skoro trafil jednu staršiu babku, ktorá v pokoji prechádzala okolo.
"Mal by si sa upokojiť chlapče." Povedal som mu ľadovo. Ľudia okolo nás prechádzali najrýchlejšie ako len vedeli. Asi sa chceli aj oni vyhnúť konfliktu. Ale mňa nebude urážať tento tu!
"Kto si?!" Opýtal sa ma drzo ten chlapík. Uškrnul som sa.
"Uchiha Sasuke." Povedal som pokojným hlasom a sledoval jeho reakciu. Najprv si ma premeral od hora až dole. Zamračil sa na mňa.
"Tak ty si bol spolu s tu Narutom v týme?" Spýta sa ma. Obzrel som sa na Naruta a prikývol som. "To znamená že si bol v týme aj s mojou Sakurou, však?" Nadvihol som obočie. Jeho?! Čo za nezmysli to trepe!
"Akio, uvedom sa konečne. Ty a Sakura už nikdy nebudete spolu! Nechaj ju ísť vlastnou cestou!" Povedal Naruto ľadovým hlasom. To akože bola Sakura s ním?! Ten chlap sa mi už predtým nepáčil.. no vtedy som nemal mu upraviť fasádu!
"Si nemysli, Naruto.. Sakura bude len a len moja. Nezabrániš mi v tom ty," pozrel na mňa," ani tvoj priateľ." S posledným slovom nás obišiel. Prešiel od nás pár metrov no potom zastal a otočil sa na nás.
"A Naruto.. Ten nový zámok, ktorý si primontoval Sakure do bytu. Mal by si ho znova vymeniť.. nechceme predsa aby sa ku našej princeznej dostal aj niekto iný.."

Uškrnul sa a znova sa dal do pohybu. Ničomu čo práve povedal dobre nerozumiem! Do čerta!

..Pokračovanie nabuduce..
Vaša Kajka-chan


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Janča-san | Web | 6. února 2014 v 21:46 | Reagovat

tak táto nová verzia poviedky sa mi fakt páči! :3

2 kisa-uchiha | Web | 8. února 2014 v 11:35 | Reagovat

čooo to je aké dobré :) páčí s ami tu ten prístup sakury..drsná to žena :) teším sa na pokračovanie, ž čo urobí sasuke s tým chalanom a tak či ho sak prijme normálne do týmu :)

3 Michyseji | 8. února 2014 v 20:31 | Reagovat

wauu to bola zábava :D určite si prečítam aj pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama