Bubáčikovia, znova sa Vám hlásim a je mi ľúto, že Vás tak
šeredne zanedbávam.
Súťaž je už dávno za mnou a dopadla nad moje očakávania.
Arigato za podporu!

Odpusť! 1

26. prosince 2012 v 13:54 |  Odpusť! ( dokončená)

Táto poviedka bola upravená!
Má skoro rovnaký dej ako predtým ale predsa je iná,vylepšená! Prosím tých, ktorí sa pred tým vyjadrili aby napísali i teraz svoj názor.
ARIGATO!


Padám.. Padám do čiernej prázdnosti.

Z mojich úst sa derú posledné márne výkriky beznádeje.. Beznádej, tak by som popísala to čo sa okolo mňa práve deje. Rukami som sa snažila niečoho zachytiť. No pomedzi prsti som sa ničoho nezachytila. Cítila som že toto bude môj koniec!
Zatvorila som oči a očakávala som pád.

No na moje viečka dopadlo príjemne slnečné lúče. Otvorím oči a vyplašene som sa posadila. Nebola som v čiernej prázdnote! Ba bola som v opaku toho.. Na zelenej lúke posiatej miliónmi kvetov rôznych farieb a veľkostí. Nado mnou preleteli šantiace sa motýliky. Jeden krvavo červený a druhý bol azúrovo modrý. Krásne farby. Natiahla som k nim ruku aj keď som vedela že mi na ňu ani jeden nepristane. No opak bol pravdou! Červený motýľ sa od svojho partnera otočil a priletel naspäť ku mne. Pár krát ma obletel a nakoniec mi pristál na dlaň. Mala som možnosť obdivovať ho v celej svojej kráse!
"Sú krásne, však?" ozve sa cudzí hlas hneď predo mnou. Jemne som naskočila a svoj pohľad som venovala osobe, ktorá mi mala byť neznáma. No bola mi až veľmi, známa.
"Prekvapená, Sakura?" povedal mi a s jemným úsmevom na perách sa jeho pohľad presunul na modrého motýľa.
"Áno. Veľmi prekvapená Sasuke." Povedala som mu a zamračila som sa nad jeho ľahostajným tónom.
"Nemrač sa. Budeš mať vrásky!" povedal mi a ani nezdvihol pohľad aby sa ubezpečil a pozrel na mňa. Cítila som sa tak .. vytočená!
"Ako môžeš vedieť že sa mračím? Keď sa na mňa ani nepozrieš!" povedala som mu to dosť zvýšením hlasom. On sa iba uškrnul.
Až teraz som mala možnosť pozrieť si čo ma na sebe. Už na sebe nemal tú košeľu, ktorú nosil u Orochimara. Mal na sebe jednoduché čierne dlhé tričko z znakom jeho klanu na ramenu. Jemne sa mu zachveli končeky úst no neusmial sa a ani sa neuškrnul. Naďalej sa zaujímal motýľom..

Ale po pekných pár minútach, cez ktoré som ho sledovala, zdvihol pohľad na mňa.. Vtedy sa až pousmial. Motýľ z jeho dlane odletel a on svoje ruky nasmeroval k mojej tvári.. Červeň mi obliala tvár a dych sa mi zrýchlil.. Čo to?!
Položil si svoje dlane na moje obe moje líca a jemne mi ich hladil..
"Tak nežné.." zašeptal sladko.. Zhlboka som sa nadýchla a neveriacky na neho pozerala..
"Sas-" chcela som vysloviť jeho meno no priložil mi svoj prst na ústa..
"Tak krásne sa červenáš.. Sakura-chan.." usmial sa na mňa a mne sa skoro stratila pevná zem pod nohami.. Cítila som ako keby mi niečo lietalo v žalúdku.. Jemne mi pohladil pery a nahýnal sa nado mnou a ja som sa cítila tak maličká. Naša vzdialenosť sa menšila veľkou rýchlosťou.

Netrvalo dlho a jeho pery sa dotkli tých mojich.. Bozkával ma!
Ruky som mu obmotala okolo krku a nadvihla som sa na špičky.. On obmotal svoje ruky okolo môjho pása, za ktorý ma k sebe ešte viac pritisol. Jemne som sa usmiala medzi naše sladké bozky. Cítila som sa ako v nebi, krásnom nebi iba s ním.
Začal mi jemne hladkať chrbát..
Ani neviem ako a už ma položil na mäkkú trávu. Zasmiala som sa a pohladila ho po líci.. Keď sa ku znova naklonil už ma nepobozkal.. Cítila som silná tlak na hrdlu.. Tlak sa stupňoval a ja som svoje oči vypleštila na Sasukeho. Na tvári sa mu doširoka vynímal jeho zlovestný úškrn. Škrtil ma...
"Sas-!" moje hlasivky zlyhávali. Začal sa smiať ako blázon. Jeho smiech sa rozprestrel po celej lúke, ktorá sa začala meniť na čiernym a temný les. Všade bola krv.. Na konároch boli zavesené mučiace nástroje.. Nevládala som sa pozerať čo všetko tu bolo. Prišli na mňa mdloby.
Prestala som sa brániť a zatvorila oči.. No on vtedy prestal!
Keď som sa chcela pozrieť čo sa stalo.. On tam nebol! Posadila som sa. Bola som vo svojej izbe! Nočné košieľku som mala mokru od potu, ktorý mi i teraz stiekol z čela. Vystrašene som sa naďalej obzerala.

Spustila som na seba ľadovú vodu.. Oprela som sa o kachličky v mojej kúpeľne, rukami som si pohladila krk. To bolo ta najhoršia nočná mora.. Keď sa to vôbec dá nazvať nočnou morou.. Ešte stále cítim jeho teplé, sladké pery ale cítim i jeho chladne dlane, ktoré ma škrtili.
Ponorím si hlavu pod vodu a nechám nech si každá kvapka nájde cestu po mojom tele. Zimomriavky sa mi objavili na pokožke. Zrazu sa ozve hlasité klopanie.. Zľaknem sa a rýchlo vypnem vodu. Vzala som si biely ručník a zabalila som sa do neho. Pevne som si ho uviazala aby nebola šanca že mi spadne.

Bývam v jednoduchom dvojposchodovom dome, na konci Konohy. Hore mám len kúpeľňu, moju izbu a ešte jednu menšiu izbu pre hostí. Dole mám veľkú kuchyňu spojenú s obývačkou. Oddelené sú iba kuchynským pultom. Mám tu pocit bezpečia.. Pocit domova.

Opriem sa o stenu a skontrolujem si aby mi ručník neskĺzol a pozriem sa na dvere. Niekto stále klopal! Nepretržite! Liezlo mi to na nervy!
Vysunula som bezpečnostnú reťaz a odomkla dvere. Keď som ich otvorila vybafli na mňa modré oči plné energie.
"Naruto?" povedala som bez rozmýšľania. Usmial sa na mňa.
"Dobré ráno, Sakura-chan!" povedal mi s radosťou. Bol ako keby nabitý jeho vlastnou energiou, jeho vlastnou šťavou, ktorú dáva do života. Jemne mi vtisol priateľskú pusu na líce a odsunul ma z dverí. Dal pred seba košík plný rôznej zeleniny a ovocia. Usmiala som sa keď som videla ako sa vyzúva kráča do kuchyne. Prevrátila som oči a zavrela za nami dvere.
"Vieš vôbec koľko je hodín?" spýtam sa ho a opriem sa o stenu. Položil košík na linku a vyber všetko to jedlo.. Mýlila som sa. Nemal tam iba ovocie a zeleninu ale aj iné potraviny.
"Je práve 6 hodín ráno." Povie. Pritom už napúšťal do kanvice vodu.
"Dnes som mala mať voľno. Chcela som sa konečne vyspať." Vzdychnem si.
"Prepáč Sakura-chan.. Ale asi som ťa nezobudil. Mala by si sa ísť prezliecť, prechladneš. Ja zatiaľ prichystám raňajky." Povie mi a začne krájať paradajku. Pousmejem sa a vybehnem hore, do svojej izby.

Obliekla som si jednoduché dlhé biele tričko a čierne nohavice. Zbehla som dolu schodmi.. Už na mňa čakal čerstvo zaliaty bylinkoví čaj. Usmiala som sa. Tú vôňu milujem!
Naruto sedel za stolom a jedol chlieb.. I pred ním bol položený hrnček, z ktorého prúdila príjemná vôňa. Sadla som si oproti nemu a on mi posunul tanier.
"Ďakujem Naruto. Už mi povieš prečo si tu tak skoro?" poviem mu a vezmem si do rúk šálok.
"No vieš-" preglgol kúsok chleba "Ráno ma zobudila Shizume a povedala mi aby som potom prišiel aj s tebou, Kakashim a Saiom do kancelárie hokage. Vraj je to dôležité." Povedal mi. Povzdychla som si a prstami som si prečesala mokré vlasy.
"Dnes som mala mať voľno i v nemocnici a tiež nemáme misiu." Povedala som skôr pre seba než pre Naruta. Vážne som sa tešila na konečné dlho očakávané voľno. I keď ma práca lekárky baví a napĺňa radosťou.
"Škoda.. Už by sme mohli niekam ísť.." zamrmlal Naruto. Usmiala som sa.
"Čo, Naruto? Už ťa to s Hinatou nebaví?" opýtam sa ho. Začervenal sa a okamžite mi odpovedal.
"Pravdaže ma to baví! Ona, ona.. Je proste úžasná!" zasníval sa. Pozrela som sa von oknom. "Pripravil som jéj raňajky.." povedal mi. Usmiala som sa na neho.
"Spala u teba?" opýtala som sa. On len nemo prikývol a radšej si dal k ústam šálok. Teraz sa preriekol!
"A?" opýtala som sa znova. Začervenal sa až za ušami a svoj pohľad presunul na prázdny tanier.
"Sakura-san!" povedal mi v rozpakoch. "To ti predsa nemôžem hovoriť!" zašeptal si skôr pre seba. Zasmiala som sa a vstala od stola, zobrala som prázdne taniere a položila ich na linku.
"Už mi konečne povieš prečo si tu tak skoro? Tvoj čas je až okolo obeta.. No to bolo predtým než sa k tebe nasťahovala Hinata. Odvtedy sme si náš spoločný obed varili iba na misii. No, keď sa to vôbec na misii dá nazvať varenie." Otočila som sa k nemu "Opekanie rýb na rozloženom ohni.. Hm! Aká to dobrota." Povedala som mu. Bol ku mne vytočený a zasmial sa.
"Viem urobiť skvelé ryby, však? Prezraď mi Sakura-san.. Chýbam ti moja spoločnosť?" povedal mi s úsmevom na perách.
"Áno, Naruto, chýba." Mykla som plecom a zobrala som i hrnčeky zo stolu.
"Tak to by som ti to mal vynahradiť, však?" opýtal sa ma. Zaškerila som sa na neho.
"Ako za starých časov?"
"No áno. I keď si nemyslím že sme zas až tak zostarli." Zamrmlal si. Usmiala som sa.
"Vážim si to Naruto. Ale ty sa budeš teraz krásne venovať Hinate!" otočila som sa na neho a s prstom, na ktorom som mala penu, mu ako keby pohrozila. Vstal od stola a vzal si do rúk utierku.
"Budem! Ale musíme zájsť k hokage." Vzal do rúk mokrý tanier a začal ho utierať. "Vlastne sme tam už mali dávno byť." Zamrmlal a následne odloží tanier do police a vezme ďalší.
"Čože? Veď si vravel že máme ešte čas!" vyhŕkla som na neho. "Musím sa ešte prezliecť! Doutieraj to!" prikázala som mu a utrela som si ruky. Rýchlo som vybehla schody...

***

S Narutom sme sa premiestnili pred kanceláriu a ja som slušne zaklopala.. Chvíľu sme museli počkať pokým sa z vnútra ozvalo "Ďalej" .. Vtedy sme vstúpili.

Naruto mi podržal dvere pokým som vošla. Usmiala som sa. Keď som sa pozrela po miestnosti nebola tu len Tsunade. Za ňou stála Shizume. Na rukách držala rúžové prasiatko. Pri stole stál chrbtom k nám Kakashi. Jednou rukou si držal svoju knižku a druhou držal za lakeť muža, ktorý bol zakrytí v dlhom čiernom plášti. To či je to muž alebo žena som spoznala hneď.. Na okne sedel Sai a niečo si kreslil. Nevnímal nás.
"Mali ste tu už dávno byť!" povedala prísne Tsunade.
"Prepáčte." Povedala som za nás oboch. Pretože viem, žeby sa Naruto ujal slova a začal sa s ňou naťahovať a na to som nemala náladu. Cítila som sa divne. A nebolo to z dôvodu môjho sna! Mrazilo ma z toho muža, ktorý bol zakrytí. Myslela som si, že keď pristúpime bližšie tak s patrím jeho tvár. No i tú mal bezpečne schovanú pred okolím.
"Dobre. Nevadí. Chcela som vám len oznámiť.. že sa k vám vráti váš bývalí člen." Povedala na rovinu. Zmrzla som na mieste a otočila som sa na toho vedľa Kakashiho. To je?!
"Sasuke?" spýta sa stále nechápavo Naruto. Tsunade prikývla a pozrela sa na toho muža- vlastne na Sasukeho! Preglgla som. Dával si dole kapucňu. Keď som uvidela jeho havranie čierne vlasy.. Jeho črty tváre. Vrátili sa mi spomienky...

..Pokračovanie nabudúce..
vaša Kajka-chan
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aki-chan | Web | 6. listopadu 2013 v 12:07 | Reagovat

Skvelí dielik

2 Mia | 8. listopadu 2013 v 9:18 | Reagovat

Ahoj...prvu verziu som nestihla...tak neviem posudit, ale tento diel sa mi pacil...netrpezlivo vakam na dalsi :)

3 willow | 8. listopadu 2013 v 21:10 | Reagovat

Myslím si, že píšeš pekne, len tam máš občas menšie chybičky, ktoré sa ale dajú napraviť.
Nejdem tu rozpytvávať detaily, len mi strašne udrelo do očí toto :Zrazu sa ozve hlasité klopanie.. Zľaknem sa a rýchlo vypnem vodu. Vzala som si biely ručník a zabalila som sa do neho. .... zmenila si tam čas a dosť ma to rušilo ( v tej vete zľaknem sa...) keď píšeš v minulom čase, nemôžeš len tak skočiť do budúceho. Lepšie by to znelo keby tam bolo "Zľakla som sa a rýchlo som vypla vodu" :) To len taká malá rada. Ináč píšeš celkom pekne a nestáva sa mi často na slovenských blogoch, že by som poviedku dočítala dokonca. Pekný štýl, len tak ďalej! :)

4 Kajka-chan | Web | 10. listopadu 2013 v 18:17 | Reagovat

[3]:  Hrozne ďakujem za upozornenie! O_O Ja si to neuvedomujem keď to píšem ale budem sa veľmi snažiť písať bez preklepu T.T

[2]:,[1]: Ďakujem aj vám baby :3 Vážim si to! ^^

5 kisa-uchiha | Web | 10. listopadu 2013 v 20:01 | Reagovat

som zvedavá ako to bude pokračovať :) čo sa tam bude diaťž po návrata sasukeho :D

6 Viola | E-mail | Web | 28. listopadu 2013 v 11:15 | Reagovat

Fúú .. do detailov si prvú verziu nepamätám ale určite sa mi to páči ^^ Poklona, arigato :3

7 Faith | Web | 26. ledna 2014 v 11:14 | Reagovat

Je to úžasné. A ráda čtu povídky jako je tahle, bez chybiček :D :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama